Ak pôjdete do San Francisca, určite si dajte kvety do vlasov. Ak pôjdete do San Francisca, stretnete tam príjemných ľudí. Zvláštne vibrácie, ľudia v pohybe a celá generácia s pokrokovými názormi. Tak spieva Scott McKenzie o meste na západe Spojených štátov v slnečnej Kalifornii.

Scott McKenzie nemal ťažkú prácu, keď zložil text s chytľavou melódiou. Stačí sa poprechádzať ulicami San Francisca, prehodiť pár slov s tunajšími ľuďmi, spustiť sa električkou „cable car“ dole strmým kopcom, prejsť slávnym mostom Golden Gate, pozrieť si kedysi obávanú väznicu Alcatraz, a zistíte, že Scott len opisuje to, čo vidí a zažíva na vlastnej koži v jednom z najčistejších veľkomiest Ameriky na brehu Tichého oceánu. Vôbec nič si nemusí vymýšľať. Celý americký západ je taký príjemný a usmievavý až do špiku svojich tektonických dosiek, na ktorých leží. Dôkazom sú ranger z Yosemitov, recepčná v hoteli v Lone Pine, manželský pár z Utahu, indián z Arizony, predavačka na pumpe v meste Williams na Route 66, ale aj tuleň vyvaľujúci sa na piesku pri ceste číslo jeden medzi Los Angeles a San Franciscom.

Potom, keď sme opustili San Francisco, vydali sme sa na zaujímavú cestu po mestách a národných parkoch Kalifornie, Nevady, Utahu a Arizony.

SF 2_

Yosemitský národný park

Yosemitský národný park je súčasťou pohoria Sierra Nevada v Kalifornii. Obľubujú ho hlavne horolezci, pre ktorých je destináciou číslo jedna v USA. Tam, uprostred nádherných prírodných zákutí, môžete podnikať túry k vodopádom Yosemite Fall alebo Vernal Fall, môžete sa pokochať úchvatnou panorámou hôr so štítmi Half Dome, El Capitan, či hľadieť cez povestný tunelový výhľad.

Po príjemných zážitkoch v Yosemitskom národnom parku sme sa ponáhľali za súmraku do vzdialeného hotela. Uháňali sme tmavými zákrutami ako opreteky až našu rýchlu jazdu ukončil ranger. Dostali sme našťastie len výstrahu. Bol to ranger spomínaný v úvode. Patrí mu naša vďaka za ohľaduplnosť a slušnosť voči nám, cudzincom, ktorí si takto odniesli z Yosemitov pozitívny vzťah k Američanom zo západného pobrežia.

SF 3_

Ako sa nám aj neskôr potvrdilo, dodržiavanie predpisov sa niekedy oplatí. Okrem nás sa o tom tvrdo presvedčil aj jeden turista. Vybral sa s nedostatočnými zásobami vody a jedla do hôr. Dehydrovaný a zúfalý sa vo večerných hodinách nedokázal vrátiť späť. Poslali pre neho vrtuľník. Tento výlet a ľahkovážnosť ho však vyšli poriadne draho. Jeho peňaženka sa stenčila o niekoľko tisíc dolárov.

Vysoké borovice a jedle ako malé trpaslíky

Chcete obdivovať pyšne sa vypínajúce stromy a nie hocaké, ale najväčšie a najstaršie na svete? Žiadny problém. Ste predsa v Amerike a tu je takmer všetko možné. Sierra Nevada skrýva obrovské sekvoje v Sekvojovom národnom parku. Sekvoje dokážu pri porovnávaní aj z tej najvyššej borovice, či jedle, urobiť obyčajného trpaslíka. Ich kmene môžu dosiahnuť hrúbku 7,5 metra a samotný strom prežije aj dvetisíc rokov! Rozoznáte ich podľa zaoblených vrcholov a neobyčajne rovných vysokých kmeňov.

SF 4_

Tajní agenti s vodou

Na východe Sierry Nevady budete sme prechádzali okolo jazera Mono. Z jazera, ktoré je trikrát slanšie ako morská voda, vyčnievajú do niekoľkometrových výšok čudesné travertínové útvary. Agenti mesta Los Angeles na začiatku minulého storočia tajne odkúpili veľké plochy východnej Sierry Nevady, medzi ktorými bolo aj jazero Mono. Neskôr mesto postavilo akvadukty a začalo z jazera odčerpávať vodu, ktorej má nedostatok už odjakživa. Akvadukty a prirodzené vyparovanie spôsobili, že sa jazero „scvrklo“ na pätinu svojej pôvodnej rozlohy.

Osamelá borovica

Po ceste medzi jazerom Mono a Údolím smrti sa určite zastavte v dedine Lone Pine, čo v preklade znamená „osamelá borovica“. Lone Pine je zaspatou púštnou komunitou ľudí, ktorých život neodaril ani bohatstvom a poväčšine ani veľkou krásou. Na ulici stretnete mužov a ženy v strednom veku bez zubov, čo je v Amerike neklamným znakom chudoby. Ľudia sú však milí a nápomocní, ako sme si už na západnom pobreží rýchlo zvykli. Príkladom je recepčná z hotela, ktorá nám prenajala poslednú voľnú izbu nazvanú podľa herca Gregoryho Pecka.

Čo nedostali obyvatelia Lone Pine po materiálnej stránke, to sa im vynahradilo nádhernou prírodou suchých a kamenistých kopcov Alabama Hills. Mount Whitney, najvyšší vrchol Sierra Nevady a kontinentálnych Spojených štátov, vyčnieva v pozadí do výšky 3600 metrov.

SF 5_

Kasové trháky v Lone Pine

Rozumná vzdialenosť Lone Pine od Hollywoodu a fantastická prírodná scenéria vyprahnutej kamenistej púšte s pohorím Sierra Nevady v pozadí predurčili toto miesto k nakrúcaniu úspešných filmov ako Osamelý jazdec, Maverick, Gladiátor, či ďalších vyše dvesto westernov. V šesťdesiatych až sedemdesiatych rokoch minulého storočia si tu hollywoodskí filmári podávali kľučky. Tak ako príchod čerstvého dáždika na púšti pôsobil príchod filmových štábov na „osamelú borovicu“, čo v preklade znamená „Lone Pine“. A tie nešetrili dolármi. Za dedinou postavili celé mestá, pričom zamestnávali aj miestnych obyvateľov a podporovali tak miestnu ekonomiku. Hotely praskali vo švíkoch, reštaurácie nastíhali čapovať vodnaté americké pivo.

Údolím smrti do Las Vegas

V Lone Pine sme okúsili púštnu klímu a ako sa neskôr ukázalo, tá nás sprevádzala ešte niekoľko ďalších dní. Nasmerovali sme si to do Las Vegas krížom cez jednu z najznámejších amerických púští, Údolie smrti. Počet áut na ceste sa rapídne znížil, zato teplota začala stúpať s každou míľou smerom na juh. Ocitli sme sa v neznesiteľnej horúčave ako na obrovskej rozžeravenej panvici. Spočiatku sa zdalo, že sa človek v prípade núdze má kde skryť, keď sa sporadicky začali objavovať fotogenické juky krátkolisté. Ako sa neskôr ukázalo, aj tie postupne zmizli a krajinu pokryl len piesok a kamene.

Pre horúčavu sme museli zastať a nechať naše auto vychladnúť aspoň na teplotu okolitého vzduchu, ktorá dosahovala štyridsať stupňov celzia. A to sme ešte netušili, že v najnižšom bode Údolia smrti a zároveň aj celej severnej Ameriky, v Badwater Basin, bude pekelná horúčava ešte menej znesiteľná. Badwater Basin leží v mínusovej nadmorskej výške, 85,5 metrov pod morskou hladinou. Je posiaty soľou a možno v ňom stretnúť turistov z celého sveta. Predovšetkým Švajčiari, Nemci, Angličania a besní psi sa tu promenádujú v júli a auguste v tých najväčších horúčavách. Aspoň tak to opisuje jedna z cestovných príručiek.

Cestou von z Údolia smrti sme uháňali cez vysušené horúce pláne okolo známeho miesta Zabriskie Point, ktorý preslávil rovnomenný film z roku 1960. Napokon sa naša cesta naprieč Údolím smrti skončila a opäť sme sa ocitli v civilizovanejšom svete, no to už slnko dávno vystriedal jasný mesiac. Opustili sme Kaliforniu a ocitli sme sa v štáte Nevada. Po niekoľkohodinovej jazde nás ožiarili svetlá márnotratného mesta uprostred púšte, Las Vegas.

SF 6_

Las Vegas

V Las Vegas sme strávili jeden celý deň a zdalo sa nám, že to úplne postačuje. Čo Američanov a Kanaďanov na Las Vegas okrem gemblovania fascinuje, je pitie alkoholických nápojov na ulici. Čo je pre Európana samozrejmé, za tým musí Američan cestovať do Vegas. Zábava je skutočná, nemá však nič spoločné so skutočným životom. Rovnako neskutočná je Eiffelova veža nad hotelom Paríž, gondoly vo vnútri hotela Benátky, umelá sopka v inom hoteli, exkluzívny hotel Bellagio, či Mirage, hotel Caesars Palace, kde kedysi spievala Céline Dion, hotel Luxor s pyramídou ako v Egypte, hotel New York s Brooklynským mostom a ďalšie od výmyslu sveta.

Las Vegas je dovolenkovou destináciou. Hotelové izby nie sú na americké pomery až také drahé. To preto, aby ste sa v nich ubytovali a minuli ďalšie peniaze v kasínach, ktoré sú na prízemí každého hotela. Ako sa zdá, stále sa im to oplatí. Čo ešte možno v Las Vegas robiť? V ponuke sú zaujívané šou, vystúpenia spevákov, požičovne športových automobilov, no dá sa tam napríklad aj rýchlo oženiť alebo vydať. Avšak pozor! Hovorí sa tiež, že čo sa stane vo Vegas, zostáva vo Vegas.

SF 7_

Zion ako jahody so šľahačkou

Z Las Vegas v Nevade je to len niekoľko hodín jazdy do národného parku Zion v štáte Utah. „Vitajte v Utahu – Život nad úrovňou.“ oznamuje veľký bilbord na hranici dvoch štátov. Za ním len sucho, sucho a zas len sucho. Tak by sa dal charakterizovať pocit pri pohľade na vysušenú krajinu v južnom Utahu. Našu pozornosť upútal národný park Zion už z diaľky. Ponúka potešenie pre oči v podobe lahodných červeno-bielych skál akoby jahôd so šľahačkou.

SF 8_

Zion sme si „dali ako jednodennú jednohubku,“ lebo do vzdialeného mestečka Page, v štáte Arizona sme potrebovali doraziť do večera. Okrem toho, že v Page takmer nezoženiete poriadne ubytovanie, ak si ho vopred z domu nezarezervujete, a bude vám hroziť, že vás zožerú ploštice v niektorom z „akciových“ motelov, slúži toto mesto aj ako štartovacia rampa do neuveriteľne impresionistického kaňonu Antelope, do Údolia monumentov v indiánskej rezervácii kmeňa Navahov i do pýchy Ameriky, kaňonu Grand Canyon.

SF 9_

Grand Canyon

Grand Canyon si možno pozrieť zo severného alebo južného okraja. Rozhodli sme sa pre južný, lebo ten je viac „civilizovaný“ a z niektorých výhľadov možno dovidieť až dole na rieku Colorado. Okrem letu helikoptérou nad kaňonom, či pešou túrou do členitého terénu vás dole môže zniesť aj somár. Brožúrky z turistického centra vás poučia o tom, že pád do kaňonu možno len ťažko prežiť, alebo o tom ako sa vyhnúť somárovi na turistickom chodníku. Somár má vždy a zásadne prednosť, tak ako v živote.

SF 10_

Route 66

Príjemný a čistý motel v meste Williams južne od Grand Canyonu, ktorý vlastní istý Poliak, leží na legendárnej ceste Route 66. Tá kedysi spájala Chicago s Los Angeles. Volali ju aj matkou ciest. Ospievali ju mnohí pesničkári viac i menej populárni a stala sa symbolom voľnosti, čerešničkou na torte americkej motoristickej kultúry. Dnes by ste ju darmo hľadali na mapách. Zachovali sa z nej len fragmenty. Veľkú časť pohltila moderná medzištátna diaľnica číslo 40 a iné miestne cesty. Viedla aj cez mestečko Williams v Arizone, čo milá predavačka na pumpe Conoco šikovne využíva na svoj marketing pri predaji kľúčeniek, falošných poznávacích značiek, tričiek i starých hrdzavých kľúčov, ktoré nikde nepasujú.

S tričkom Route 66, ovešaní kľúčenkami a ľahší o tridsať dolárov sme nabrali kurz západ, smer Los Angeles. Z kvalitnej cesty sme si odskočili do Mohavskej púšte vychutnať samotu pieskových dún, aj do národného parku Joshua Tree so sympatickými jukami krátkolistými. V púštnej oblasti ďaleko pred mestom Yucca Valley, majú okolo cesty svoje skromné domy, či obytné prívesy „púštne krysy“. Čím sa títo ľudia uprosted púšte živia, možno len ťažko hádať.

SF 11_

Pobrežná cesta číslo jeden

Boli raz dve sestry. Jedna rozumná, efektívna avšak nie veľmi pekná. Tá druhá nie veľmi efektívna, možno nie až taká rozumná, dosť komplikovaná, ale skutočne krásna. Hmm, ktorú si vybrať? My sme si vybrali tú peknú. Ak sú tie sestry cestami z Los Angeles do San Francisca, tá prvá rozumná je rýchla diaľnica, ktorá priamo spája obidve veľkomestá. Tá pekná je pobrežná cesta číslo jeden, trochu komplikovaná svojimi zákrutami avšak s nádhernými výhľadmi a zákutiami. Ona prechádza cez Santa Barbaru, kde reštaurácie ponúkajú dobrú mušľovú polievku, aj cez mestečko Carmel, ktorému kedysi starostoval Clint Eastwood. Vinie sa okolo miesta, kde oddychujú stovky tuleňov v piesku po namáhavej plavbe. Cesta číslo jeden vás nakoniec zavedie okolo skalnatého pobrežia Tichého oceánu späť do San Francisca, lebo kým v Európe vedú všetky cesty do Ríma, v Amerike do San Francisca.

SF 12_

Zvláštna vec sa vám prihodí, keď sa náhodou vrátite zo západného pobrežia Ameriky. Budete si určite spievať … Ak pôjdete na americký západ, určite si dajte kvety do vlasov. Ak pôjdete na americký západ, stretnete tam príjemných ľudí. Zvláštne vibrácie, ľudia v pohybe a celá generácia s pokrokovými názormi …

© HANDZAK.COM

Ak máte záujem publikovať túto alebo iné reportáže zo stránky HANDZAK.COM, prosíme, kontaktujte nás.

Všetok obsah na stránke HANDZAK.COM je chránený autorskými právami. Žiadna tu publikovaná informácia nesmie byť použitá, v úplnom alebo čiastočnom znení, bez výslovného písomného súhlasu HANDZAK.COM.