Dravec na oblohe sa zjavil znenazdajky. Kondor. Zakrúžil a keď dokončil plný oblúk, hlavný rečník, Beedahsiga Elliot, jeho prítomnosť šikovne využil pre svoju metaforu o slobodnom indiánskom národe a jeho odvahe. Pri nasledujúcej modlitbe ľudia sklonili hlavy, utíchlo cvakanie fotoaparátov. Dav ponoril svoje mysle do sakrálnej chvíle. Potom po krátkej promenáde vojnových veteránov z radov indiánov sa pow-wow na myse Croker mohlo začať. To tohtoročné bolo venované nedávno zosnulému Arthurovi „Butch“ Elliotovi, zakladateľovi moderného pow-wow na myse Croker.

CC 1_

Po boku Tecumseha

Mys Croker obývajú Navašovskí Čippevasovia patriaci do veľkej skupiny severoamerických indiánov, Odžibvejov. Oficiálne sa nazývajú Nepokorení národ Navašovskí Čippevasovia. Nepokorení preto, lebo sa nikdy dobrovoľne nepodieľali na žiadnom pakte s európskymi dobyvateľmi a slovo „navašovskí“ je odvodené od mena lídra Navaša, ktorý bojoval spolu so slávnym indiánskym vodcom Tecumsehom po boku Britov vo vojne proti Američanom v roku 1812. V jazyku Odžibvejov, anišinaabemowin, sa mys Croker nazýva Nayaašiinigming. To v preklade znamená „prekrásny kúsok krajiny čiastočne obkolesený vodou a vyzerajúci skoro ako ostrov“.

CC 2_

Tradičné živobytie

Navašovskí Čippevasovia žili na väčšom území juhozápadného Ontária, zaberajúcom dnešné oblasti južne od mestečka Owen Sound smerom na západ po Southampton na brehu Hurónskeho jazera až po sever polostrova Bruce. Žili tu nerušene až do príchodu prvých dobyvateľov.

CC 3_

Tradičným živobytím týchto indiánov bol rybolov. Niet sa čomu čudovať. Veď ešte aj dnes sú vody Huronu a zátoky Georgian Bay plné rýb. Ryby tak boli ich hlavným obchodným artiklom pri tradičnom obchodovaní s inými indiánskymi kmeňmi i neskôr s Európanmi. Paradoxne sa títo zradní zákazníci stali ich prekliatím. Sériou dohôd, o ktorých dobrom úmysle možno právom pochybovať, pripravili Briti indiánov o ich tradičné územia. V roku 1836 tak prišli o 1,5 milióna akrov (približne 607 028 hektárov) južne od Owen Soundu, v roku 1854 o oblasti polostrova Bruce a napokon v roku 1857 o posledné územie v okolí Owen Soundu. Po tomto zdrvujúcom údere sa Navašovskí Čippevasovia presťahovali na dnešný mys Croker, ktorý tvorí východný cíp polostrova Bruce.

Lenore Keeshig-Tobiasová je Odžibvejkou žijúcou v rezervácii na myse Croker. Pracuje pre štátnu organizáciu Parks Canada, ktorá má v oblasti na starosti dva národné parky. Jej názor na európskych prisťahovalcov je jednoznačný. Zničili ich tradičné hodnoty, pričom práve rôzne hodnoty týchto dvoch kultúr tvoria v súčasnosti najväčšiu priepasť v spolužití indiánov s ostatnými Kanaďanmi. Rozdiel vidí aj v prístupe Francúzov a Angličanov. Kým sa Francúzi snažili s indiánmi zblížiť, mnohí si brali indiánky za manželky, Angličania uplatňovali metódy tvrdej ruky. Vznikla dnes už oficiálne uznaná skupina Métisov, miešancov Francúzov a indiánov. Lenore celkom priamo pomenúva skutočnosti, keď hovorí, že „My sa necítime byť Kanaďanmi. Sme úplne nezávislí a nepatríme ani pod správu provincie. Náš náčelník je svojimi právomocami porovnateľný s kanadským premiérom.“

Indiánske práva

Správa indiánskych rezervácií je riadená samostatným zákonom. Náčelník a deväť poslancov je volených na obdobie dvoch rokov. Aj v tom cíti Lenore pôsobenie diskriminačnej legislatívy. Kým kanadské mestá a dediny si volia svojich zástupcov každé štyri roky, indiáni musia vynaložiť nemalé finančné prostriedky na dvojnásobné množstvo volieb. A či dnes možno povedať, že kanadská spoločnosť akceptovala indiánov? Podľa Lenoriných slov, vôbec nie. „Tlak je rovnaký, zmenila sa len taktika.“ Jej názor tak trochu potvrdzujú aj emotívne slová bývalého ontárijského premiéra Mika Harrisa: „I want the fucking Indians out of the park.” alebo „Vyhoďte tých prekliatých indiánov z parku!“ Povedal ich v roku 2005 počas turbulentných dní v provinčnom parku Ipperwash, keď kanadská polícia zastrelila indiánskeho aktivistu Dudleya Georga počas okupačného protestu za právo indiánov na svoju zem a pohrebisko. Povedať niečo podobné s referenciou na akúkoľvek inú komunitu, aj keď v hlbokom súkromí, by v Kanade znamenalo politickú samovraždu.

CC 4_

Indiáni v Ontáriu neplatia provinčnú daň. Federálnu daň nezaplatia len, ak tovar nakupujú priamo v rezervácii, alebo využijú donášku do rezervácie. Sú oslobodení od dane z príjmu, keď pracujú pre komunitnú organizáciu v rámci rezervácie. Podnikaví jednotlivci daňové zvýhodnenie využívajú napríklad na obchodovanie s cigaretami, ktoré sú takto oveľa lacnejšie ako kdekoľvek inde v provincii. Známe sú aj indiánske aktivity v podnikaní s kasínami.

Pow-wow

Pow-wow znamená stretnutie ľudí prichádzajúcich kvôli obchodu. V súčasnosti slúži ako prezentácia indiánskych tancov a zvykov. Na myse Croker sa pow-wow stalo tradíciou od roku 1984. Tunajší indiáni, návštevníci z iných kmeňov i ľudia sympatizujúci s ich kultúrou sa tu každoročne v auguste stretávajú, aby sa dobre zabavili v príjemnom prostredí. V miestom kempingu vyrástlo množstvo stánkov so suvenírami, občerstvením, knihami, no na svoje si prišla aj armáda verbujúca mladých dobrovoľníkov, štátna agentúra presviedčajúca verejnosť o neškodnosti jadrových elektrární, ale aj aktivisti zbierajúci podpisy proti neďalekej skládke odpadu.

Indiánka Kiki sa stará v rezervácií o seniorov. „Koľko stojí táto kniha?,“ ukazujeme na zbierku rozhovorov so seniormi miestnej rezervácie. „Štyridsaťpäť dolárov,“ odpovedá Kiki. „Za menej ju dať nemôžem, lebo by som ukrátila našich seniorov“.

Aj John Sheppard v tradičnom odeve indiánskeho bojovníka sa pri nás pristaví. Dnes je tu len hosťom. Pochádza z kmeňa Micmac z Nového Škótska zo severovýchodnej Kanady. Náš rozhovor preruší Škót v národnom odeve s fotoaparátom. „Môžem si vás odfotografovať?,“ pýta sa. „Samozrejme,“ hovorí John a pyšne vypne hruď. „Máte niečo pod tým kiltom?“, položí mu John otázku a zarehoce sa nad svojim vtipom.

CC 5_

Keď príroda volá

V pozadí rozhovorov zaznieva hudba. Prenikavé bubny a hlasné kvílenie indiánskych spevákov. Celkom iné ako to, na čo sme z domu zvyknutí. Ba niekedy nás napadne otázka, či tieto zvukové prejavy možno vôbec nazvať hudbou. Iný kraj, iný mrav. Stačí sa započúvať a pomaly začnete chápať. Odžibvejovia tradične žili v spojení s prírodou a z prírody si prepožičali aj svoju hudbu a tance. To kvílenie nie je nič iné ako zvuky divočiny, zavíjajúcich vlkov, či rumázganie kačíc nesúce sa doďaleka po nočnej hladine veľkých jazier. V tancoch je možné rozoznať cval bizónov po širokých prériách, let motýľov a dravých vtákov vo výškach alebo ťarbavý pochod medveďa. Tanečníkov možno rozdeliť na mužských a ženských tradičných a honosných tanečníkov, mužských trávových tanečníkov a ženské zvončekové tanečníčky.

Tradiční tanečníci sa považujú za ochrancov tradičných hodnôt. Ženy sa pohybujú vznešene so vzpriameným držaním tela. Ich pohyby sú pomalé podľa úderov bubna. Majú precízne vypracované ozdoby a orlie chocholy pripevnené zozadu na hlave. V pravej ruke držia orlie krídlo a ich šatka veje v rytme bubnov.

Honosní tanečníci nosia farebné ozdoby, komplikovane prepletajú nohami, pričom robia vysoké kroky pripomínajúce kopance. Honosné tanečníčky si obliekajú lemované šatky preložené cez plece a rýchlo sa otáčajú. Pohyby šatky pripomínajú let motýľa.

Trávoví tanečníci sú nápadne oblečení s dlhým farebným lemovaním z kovu alebo látky. Pohybujú sa plazivo, natriasajú sa a točia.

Zvončekové tanečníčky tancujú liečivé tance. Na svojom odeve majú pripevnené zvončeky, takže pri tanečných pohyboch rytmicky zvonia podľa úderov bubnov.

CC 6_

Indiánske teritóriá

Nayaašiinigming, teritóriá Odžibvejov, oznamuje modrá značka na myse Croker po vstupe na indiánske teritóriá. Ďalej pri veľkom bilborde sa dozvedáme, že si neďaleko môžeme kúpiť lacné cigarety, zájsť do baru alebo kúpiť dom za púhych 45-tisíc dolárov alebo kto dá viac.

Asfaltová cesta do rezervácie je celkom slušná. Postupne končia uhladené a perfektne upravené farmy, začína sa objavovať neporušená príroda. Vidieť desiatich dravcov naraz krúžiť vo vzduch nie je žiadnou raritou. V tomto prostredí by Európan čakal, kde a kedy sa už objaví nejaký domorodý červený brat na koni.

CC 7_

Značka vpravo nás upozorňuje na indiánsky kemping. Prevádzkujú ho od roku 1967 výlučne ľudia z rezervácie. Leží pri zátoke Sydney s plytkou hĺbkou. Jeho riaditeľ Nathan H. Keeshig je dosť zaneprázdnený človek a veľa času na rozprávanie nemá. Kemping je dobrým a fungujúcim projektom. Nezamestnanosť v rezervácii bola vysoká a kemping ju čiastočne pomáhal riešiť.

Pokračovaním v jazde vás očarí malý park s indiánskym totemom a výhľadom na celú zátoku Sydney. Neskôr sa objavia prvé budovy slúžiace celej komunite. Materská škôlka Nšiime a skromné zdravotnícke zariadenie s rozpisom služieb rôznych lekárov. Zajtra príde očný lekár, o týždeň zubár. To len pre tých, ktorí majú problém dostaviť sa k lekárovi do najbližšieho mestečka Wiarton.

Pomník indiánom padlým vo vojnách stojí pri kultúrnom a športovom stredisku. Ďalší domček nesie nápis Vzdelávací výbor. Zaujme aj dom so strechou v tvare dvoch vigvamov. Rezervácia má tri kostoly. Kostol Sv. Márie bol postavený jezuitskými misionármi, ďalší patrí anglikánskej a tretí spadá pod zjednotenú cirkev.

Základná škola v rezervácii vyučuje deti do ich dvanásteho roku života, potom pokračujú v škole vo Wiartone, prípadne majú po skončení možnosť študovať na nadstavbovej škole alebo univerzite. Predmety sa vyučujú v angličtine, majú aj možnosť učiť sa anišnaabemowin na jazykovej hodine. Na európske štandardy s kompletným národnostným vyučovaním môžete kľudne zabudnúť. Rezervácia má aj knižnicu, cintorín, čističku odpadových vôd, benzínové čerpadlo i požiarnu zbrojnicu.

CC 8_

Život na myse

Mys Croker si žije svojim životom v duchu súčasnej doby. Starší ľudia sa sťažujú, že to už nie je tak ako voľakedy, keď sa všetci oveľa viac navštevovali. „Dnes má už každý doma televízor, tak sa nepotrebuje toľko stretávať,“ hovorí staršia pani. Podobne je to aj s ich rodným jazykom anišinaabemowin. Mladí ľudia rozprávajú len po anglicky a anišinaabemowin postupne zaniká.

Na myse, ako domáci skrátene mys Croker nazývajú, nebadať známky žiadnej extrémnej chudoby. Možnosti práce v rezervácii sú obmedzené. Tí šťastnejší pracujú v miestnych úradoch, tí menej šťastní musia dochádzať za prácou vonku mimo rezervácie. Aj tu platí, tak ako všade inde na svete, že čím vyššie vzdelanie, tým jednoduchšie si človek nájde kvalifikovanú prácu. Mnohí odišli z mysu za prácou do vzdialenejších miest ako Toronto, Detroit, či Ottawa. Niektorí sa vracajú stráviť dôchodok tu, odkiaľ kedysi odišli. Príjemné a tiché prostredie si po aktívnom živote vo veľkomestách nevedia vynachváliť. Za mladi nedokázali oceniť krásu tohto nádherného kúta učupeného pri zátoke Sydney a dnes sa čudujú, ako je to vlastne možné.

Väzni svedomia

Existujú niektoré nepríjemné témy, o ktorých ľudia z mysu Croker neradi hovoria. Medzi ne určite patrí aj internátna škola v meste Spanish. To sa nachádza v severnom Ontáriu vzdialené viac ako 300 km od mysu Croker. Tam kedysi existovala internátna škola pre indiánske deti. Nejestvuje človek z mysu, ktorý by o tejto škole povedal pekné slovo. Aj keď pôvodným mottom školy bolo „My vás nechceme odindiánčiť, len vám dať vzdelanie,“ opak bol pravdou. Dnešní seniori na ňu spomínajú ako na koncentračný tábor. „Zachovali sa k nám ako nacisti,“ hovorí otvorene John Sheppard z Nového Škótska.

Niektoré deti tam bývali aj deväť a viac rokov bez toho, aby sa stretli so svojimi rodičmi. Indiánski rodičia nemali dostatok peňazí na to, aby mohli svoje deti navštevovať. Tristo kilometrov znamenalo pred päťdesiatimi rokmi oveľa viac ako dnes. Škola poskytla deťom vzdelanie a zručnosti v remeslách pre dobrý štart do života, čo dokazujú mnohí tí, ktorí sa uplatnili po celej Severnej Amerike. Na druhej strane sa podľa výpovedí indiánov škola snažila ich komunitu asimilovať. Deti boli trestané, keď rozprávali v anišinaabemowin a ich listy boli zásadne pred odosielaním cenzúrované.

Niektoré obete dnes už dostali prvé odškodné po verdikte súdov a ospravedlnení kanadského premiéra. Lenore Keeshig-Tobiasová vidí v internátnom spôsobe výučby jednoznačnú snahu dlhodobo oddeliť deti od svojich rodičov a úsilie „scivilizovať“ ich podľa kritérií väčšiny. Na otázku, či bol podľa nej tento projekt aspoň čiastočne úspechom, odpovedá jasným nie. Dôkazom sú podľa nej stále veľká nezamestnanosť indiánov, kriminalita a vysoké percento negramotnosti. „A to nehovoriac o psychickom a sexuálnom násilí v škole.“ Škola v Spanish dnes už neexistuje a jej budova sa doslova rozpadáva, čo akoby symbolizovalo koniec idei špeciálnych internátnych škôl v Kanade.

CC 9_

Ľudia z mysu sa obávajú o osud svojej hudby, tancov, jazyka a kultúry. Katery Akiwenzie-Dammová je jednou z tých, ktorí sa tomu snažia aktívne brániť. Je spisovateľkou žijúcou na myse Croker píšucou v anišinaabemowin. Jej poézia a próza boli publikované vo viacerých krajinách vrátane európskych. Držíme jej palce. Po víkende strávenom v príjemnej a zábavnej spoločnosti indiánov z mysu Croker môžeme len skonštatovať, že pôvodní obyvatelia Kanady veľkým dielom prispievajú do kultúrnej mozaiky svetového dedičstva. Spôsob ich života v spojení s prírodou bol jednou alternatívou ako prežiť. Ak by sme boli všetci indiánmi, dnes by sme nemuseli riešiť otázky globálneho otepľovania a zvyšovania hladín oceánov.

© HANDZAK.COM

Táto reportáž bola uverejnená na webe tulacky.net.

Ak máte záujem publikovať túto alebo iné reportáže zo stránky HANDZAK.COM, prosíme, kontaktujte nás.

Všetok obsah na stránke HANDZAK.COM je chránený autorskými právami. Žiadna tu publikovaná informácia nesmie byť použitá, v úplnom alebo čiastočnom znení, bez výslovného písomného súhlasu HANDZAK.COM.