Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden zavalitý mexický chlapík s opálenou tvárou. Volal sa José. Takého svalnáča by ste skôr hľadali v bare ako vyhadzovača, určite nie medzi turistickými sprievodcami na mayských pyramídach. Najprv sa zahľadel po autobuse, spočítal ľudí, potom írečitou španielčinou čosi spustil. Všetci nechápavo pozerali jeden na druhého. “Hovoríte po španielsky?”, prešiel na lámanú angličtinu. Turisti nesúhlasne krútili hlavami. “Hmm,” figliarsky sa uškrnul a pokračoval, teraz už plynule. “Vy ste turistická skupina, ktorú budem mať na starosti ja. Máte smolu, kolega ma ráno poprosil, aby sme si skupiny vymenili. Budem dnes vašim priateľom. V džungli každý potrebuje priateľa. Toto je Francesco,” obrátil sa na šoféra. “Odkedy robil taxikára v Mexico City, prezývajú ho Ježiš. Vždy, keď jazdí, ľudia od strachu vykrikujú – Ježiš! Ježiš! A Francesco len nechápavo hovorí: Ja nie som Ježiš, ale Francesco!”

“Vitajte v Mexiku na polostrove Yucatán! Nežijeme na stromoch, ako ste si stihli všimnúť. Teraz pozorne počúvajte, čo vám poviem. Sú to dôležité inštrukcie, ako sa dostať späť k autobusu, keby ste sa náhodou stratili. Poviem vám, boli už aj takí. Mal som raz v skupine dvoch mladých zaľúbencov z Ruska. Vôbec ma nepočúvali a tak aj dopadli. Nevedeli sa vrátiť späť a len sa kadekoho zúfalo vypytovali. Dokonca zabudli aj moje meno. Nech vás pánboh ochraňuje, aby ste povedali to, čo oni. Že vraj všetci Mexičania vyzerajú rovnako.”

Cenota

Prvá zastávka bola cenota. Cenoty sú prírodné jaskyne, ktoré vyzerajú ako obrovské studne. Vyskúšali sme si v jednej zaplávať. Cítili sme sa tam ako ryby vo vode. A tých bolo okolo nás neúrekom. Ľudia skákali do vody z okrajovej skaly, očividne ignorujúc všetky bezpečnostné pravidlá. Všade naokolo viseli zhora asi dvadsať metrov dlhé a tenučké korene stromov a ponárali sa hlboko do vody, aby sa z nej napili.

NM 1_

Chichén Itzá

Francesco nás bez problémov doviezol na vytúžené miesto. Nápis hlásil Chichén Itzá. Vyslovuje sa to ako „Čičenica“, čo znelo skoro akoby po chorvátsky. Anglicky hovoriaci turisti si názov zjednodušujú na „čiknpica“ spojením slov „kurča“ a „pizza“, čo sa však hrdým Mexičanom nie veľmi páči.

Chichén Itzá bola náboženským centrom Mayov a tiež mestom bojovníkov. Vzniklo niekedy okolo desiateho storočia nášho letopočtu a zaniklo do roku 1200. Bola tiež miestom, kde sme prišli o nášho vtipného sprievodcu Josého. Náš tím pripadol chudému Mexičanovi s mayským srdcom. Ten nás voviedol do tajomstiev posvätného El Castillo, čudného ihriska, observatória a ďalších historických atrakcií.

Zostúpenie Kukulkána

El Castillo je impozantný chrám zasvätený bohovi Kukulkánovi. Jeho špecializáciou boli vojny a stvorenia a jeho meno znamená v preklade operený had. El Castillo sa stal symbolom Chichén Itzá a mayských pyramíd. Počet schodov všetkých štyroch strán chrámu dáva číslo 365, ako je počet dní v roku. Tajomnosť mu pridáva aj fakt, že v dňoch zimného a letného slnovratu sa na schodoch vytvára obrazec hada zostupujúceho dole z El Castilla. Mayovia tento úkaz nazývali zostúpením Kukulkána. Sám veľký Bill Clinton, vlastne tiež taký bývalý novodobý Kukulkán z Ameriky, si prišiel pozrieť a uctiť Chichén Itzu, na čo bol miestny sprievodca patrične hrdý. Natáčalo sa tu viacero filmov. Jeden z nich robil aj Mel Gibson. Sprievodca mu nevedel odpustiť pár detailov, ktoré Mel vo filme podľa neho poriadne zbabral. Vraj Mayovia nikdy nemali zelené oči ako herci, ktorí ich hrali vo filme. Či to tak naozaj bolo sa nám počas nášho pobytu v Mexiku nepodarilo zistiť.

NM 2_

Ihrisko smrti

Ďalej sme sa dostali na ihrisko, ktoré sme sami pomenovali ihriskom smrti. Hrala sa tu na vtedajšiu dobu veľmi populárna loptová hra pripomínajúca basketbal. Namiesto košov hráči triafali loptu do kamennej obruče. Víťazné mužstvo si na počudovanie neodnieslo žiadny balík peňazí, ani nové kone. Ich kapitánovi sťali hlavu a obetovali ho bohom. Jedna zo zachovaných kamenných platní jasne znázorňuje tento rituál, až nám prechádzal mráz po chrbte. Krv striekajúca z tela bez hlavy bola na obrazci jasne viditeľná. Z davu turistov zaznela logická otázka, či sa vôbec niektoré mužstvo pokúšalo vyhrať. Údajne vraj áno. Myslenie Mayov v desiatom storočí je pre nás ťažko pochopiteľné.

NM 3_

Mayské observatórium

 Po hororovom ihrisku sme sa presunuli k niečomu ušľachtilejšiemu – vede starých Mayov. Kamenné observatórium s podobou takmer identickou s európskymi hvezdárňami nám celkom vyrazilo dych. Ako mohli Mayovia v období, keď u nás zanikala Veľká Morava, poznať a systematicky pozorovať vesmír? A keby len to, ale ten tvar pozorovateľne? “Hmm, žeby mimozemšťania?”, ironicky poznamená náš sprievodca.

NM 4_

Krvavý náter

Zdá sa, že história človeka je presiaknutá krvou. Mayské zrúcaniny sú tomu nemým svedkom. Ľudské obete bohom, vytrhávanie srdca z tiel obetí a ešte oveľa viac. Krvou mŕtvych nepriateľov Mayovia maľovali svoje stavby. “Aha, na tamtej budove bolo ešte nedávno vidieť krvavý náter, no posledný hurikán ho nadobro zmyl,” objasňuje nám sprievodca.

Všetko pekné sa raz musí skončiť a takisto aj náš výlet v Chichén Itzá. A bolo aj načase. Teplý dáždik nám už klopal na okná širokého autobusu a my sme sa tešili na dobrú mexickú večeru a spánok, aby sme už onedlho mohli opäť vyraziť na ďalšiu zaujímavú cestu, na pyramídy Tulum a Cobá. Obidve sa dajú autom zvládnuť za jeden deň.

Tulum

Požičanie auta nebolo veľkým problémom. Ricardo nám viackrát zopakoval, že on je čestný človek a určite nás nechce oklamať. Hneď sme sa cítili lepšie, keď sme zistili, že máme do činenia s tak príkladne poctivým človekom. „Ste Gringos – Američania?“ Na moju zápornú odpoveď hovorí: „To je dobré. Nemám ich rád.“ „Slováci?,“ zvýraznil svoj záujem. „Ste silní ľudia. Toľko vojen, čo ste u vás nedávno zažili… Obdivujem vás“, nešetrí chválami na nesprávnu adresu Ricardo. „Ricardo, však vojna na Slovensku skončila v roku 1945,“ opravujeme jeho dejepisné a geografické znalosti, na čo sa nad jeho hlavou zjaví malý neviditeľný otáznik.

Cesta bola zdĺhavá. Diaľnica po mexicky mala na každom kroku retardér a zamračených policajtov bolo všade ako maku. Do Tulum sme prišli ešte doobeda. Rozhodli sme sa pre metódu nemého filmu, čiže pokojnú prechádzku bez sprievodcu.

Mayské stavby v Tulum sú roztrúsené na väčšej ploche a predstavujú jedny z posledných tejto prosperujúcej civilizácie. Tulum bolo náboženským a obchodným centrom Mayov. Prekvitalo od roku 1200 až do príchodu Španielov. Obchodníci pred storočiami parkovali svoje kanoe na snehobielom piesočnatom brehu, ktorý je zároveň pobrežím Karibského mora. Pravdepodobne krása okolitej prírody kedysi inšpirovala mayských umelcov a architektov a povzbudzovala ich kreativitu. Na rozľahlej trávnatej planine sú roztrúsené väčšie a menšie stavby. Architektúra bola ovplyvnená tou z Chichén Itze.

NM 5_

Všadeprítomné palmy, kaktusy a okolité skaly vás na chvíľu presvedčia, aby ste sa dali na dráhu robinsona niekde na pustom karibskom ostrove. Na horúcom slnku sa vyhrievajú lizardy. Vyzerajú ako malé kópie dinosaurov. Sivé skaly sú pre nich dobrým úkrytom. Jeden asi metrový samoľúbi jedinec nehybne stál, aby sa nechal vyfotografovať skupine amerických turistov. V komunite lizardov je určite považovaný za mediálnu hviezdu.

NM 6_

Cobá

Jazdou na pyramídu Cobá sme prechádzali malými chudobnými osadami. Niekedy to bolo len pár domov lemujúcich okraje cesty. Slovo dom v tejto oblasti znamená budovu vo veľkosti slovenskej garáže. Väčšie domy vyzerali ako dve garáže na sebe. Uvedomili sme si, že Slovensko patrí do tej šťastnejšej štvrtiny sveta. Ľudia sa v tejto chudobnejšej oblasti Mexika venujú predaju autentických suvenírov. Okolitá zem je kamenistá a suchá a ťažko si predstaviť, žeby sa tam niečo urodilo. Iba ak kaktusy na ozdobu.

Pyramída Cobá sa nachádza pol hodinu chôdze od parkoviska. Chlapci ťahajúci rikše čakali na svojich lenivých klientov a volali na nás „Hej, amigos! Nechcete sa zviesť?“ Prešli sme sa pešo, aby sme nasali lokálnu atmosféru. Stali sme sa svedkami nevšedného zážitku. Malý vtáčik nervózne poletoval okolo svojho hniezda. Keď sme sa tejto scéne pozornejšie prizreli, zbadali sme tenkého hada, ako sa na strome plazí k jeho vtáčiemu domčeku. Vtáčik neoblomne pípal, robil drobné nálety a snažil sa votrelca odohnať.

NM 7_

Pocit bohov

Spomedzi stromov sa objavila pyramída Cobá. Vypína sa do výšky desiatok metrov ponad stromy obrovských rozmerov. Bola postavená niekedy medzi rokmi 300 až 900 nášho letopočtu. Je povolené na ňu vyliezť ako na jednu z mála pyramíd. Okolie je takmer neprebádané a pamiatky menej zachované. Tešili sme sa na výstup. Drobné schodíky, strmé stúpanie a množstvo ľudí pred nami nás nabádali k opatrnosti. Ešte šťastie, že správcovia umiestnili do stredu schodiska dlhé lano. Keď sme prekonali posledný schodík, pred nami sa vynoril nádherný výhľad na okolitú džungľu. Vošli sme do malej miestnosti na vrchole, kde sme nenašli nič zaujímavé okrem štyroch kamenných stien. Určite to bola kedysi pracovňa nejakého z bohov. Aj dojem hore bol božský. Všetko ako na dlani, akoby vám patril celý svet. Neopakovateľný je pocit vyjsť hore schodmi, po ktorých kedysi kráčali len tí vybraní a mocní.

NM 8_

© HANDZAK.COM

Táto reportáž bola uverejnená na webe tulacky.net.

Ak máte záujem publikovať túto alebo iné reportáže zo stránky HANDZAK.COM, prosíme, kontaktujte nás.

Všetok obsah na stránke HANDZAK.COM je chránený autorskými právami. Žiadna tu publikovaná informácia nesmie byť použitá, v úplnom alebo čiastočnom znení, bez výslovného písomného súhlasu HANDZAK.COM.

(Vadim, please link the above highlighted words “kontaktujte nas” to the following email address. De-highlight the above word after that: contact@handzak.com )