Paul Cowan z ontarijského Parry Soundu je zvyknutý na nepozvaných hladných hostí. Cez jeho neoplotený pozemok za domom občas prebehne los, líška alebo sa u neho zastaví medveď. Ak príde bobor, ten sa uspokojí s nejakým košatým stromčekom, no horšie je to s medvedíkmi čistotnými a veveričkami. Tých sa zbaviť nie je vôbec jednoduché. Medvedíky vylezú na strom a z bezpečnej výšky sa potom na Paula dívajú svojimi nevinnými očkami, akoby ani netušili, prečo sa oháňa hrabľami. On ich však nemôže nechať na pokoji. Medvedíky by sa u neho usadili natrvalo a pravdepodobne hneď niekde pod jeho strechou. Paul si už aj naplánoval kúpu špeciálneho spreja na medvede. Je síce určený pre ozajstne veľké šelmy, no ani malé medvedíky z neho nebudú nadšené. Už teraz sa v duchu teší pri myšlienke na to, ako s nimi zatočí a ako budú ozlomkrky s krikom utekať z jeho pozemku so štipľavou pachuťou v papuľkách.

Massassagské štrkáče

Ak by sa aj medvedíkov nadobro zbavil, ešte stále tu zostávajú hady. Väčšina z nich na jeho pozemku nie je jedovatá, až na massassagského štrkáča. Paul sa ich však vôbec nebojí, veď hady chytal už ako chlapec. Stačí ich palicou priškrtiť „pod krkom“, potom chytiť tak podobne, ako to robieval nebohý Steve Irvin z Austrálie, a bezmocného sipiaceho hada hodiť do čierneho vreca na odpadky.

LK 1_

Voda za záhradou

Prečo je Paulov pozemok pre miestnu faunu taký populárny? Nuž, tečie mu cez neho romantický potôčik a o niekoľko metrov ďalej jeho záhrada končí prirodzenou hranicou s veľkou zátokou Georgian Bay. Ináč by asi pokračovala ďalej a on by ani nedovidel na jej koniec v tejto kanadskej divočine.

Jachtovanie na jazerách

Paul Cowan nie je jediný, kto vsadil na kartu veľkých jazier. Aj Bert a Joy z Toronta tam trávia veľa času, no zvolili si iný, luxusnejší spôsob, ako zostať s jazerami v neustálom kontakte. Nevynechajú jedinú príležitosť a so svojou jachtou brázdia vody jazier, ak to počasie a ročné obdobie dovolí. Bert, holandský imigrant a majiteľ poisťovacej agentúry a Joy, Kanaďanka, poradkyňa vlády pre vzdelanie, sa už roky pravidelne vyberajú jachtovať na jazerá oddýchnuť si po náročnej práci a nabrať elán do ďalších dní. Takto začína ich zaujímavé rozprávanie:

“Kotvili sme v zátoke Methodist Bay neďaleko ostrova Christian. Boli asi tri hodiny nadránom, keď som vonku počula nejaké hlasy. Hovorím si, kto to môže byť tak ďaleko od brehu uprostred divočiny? Skúšala som zobudiť Berta, no on ma len upokojoval slovami o mojej veľkej predstavivosti,” hovorí Joy a pokračuje, “snažila som sa zadriemať. Aj by sa mi to bolo podarilo, ale opäť som začula mužský hlas, tentoraz už celkom zreteľne. Vyšli sme z kajuty a zasvietili reflektorom do hmly smerom k prichádzajúcim hlasom. Matne sme uvideli päť asi sedemnásťročných chlapcov v člne, ako veslujú k nám. Pýtali sa nás, či nemôžu zostať na našej jachte, oddýchnuť si a prenocovať. Vraj boli z letného kempu a stratili sa na vode. Boli sme trochu nervózni. Nesúhlasili sme. Neboli sme si istí, či hovoria pravdu. Namiesto toho sme im ponúkli teplé deky a jablkový džús. Bert im ešte reflektorom zasvietil na breh, aby sa k nemu ľahšie dostali. Boli sme od neho vzdialení 500 metrov. Potom chlapci zmizli v hmle a tme a my sme sa vrátili do kajuty a zaspali.”

To bola jedna z mnohých malých príhod Berta a jeho manželky Joy z ich jachtovania po Veľkých jazerách.

Veľké jazerá

Veľké plochy sladkej vody na hraniciach medzi Kanadou a Spojenými štátmi sú také rozľahlé, že ich vidieť až z vesmíru. Horné, Hurónske, Michiganské, Erijské a Ontarijské jazero sú akýmisi vnútrozemskými morami, vzájomne prepojenými a ústiacimi priamo do Atlantického oceánu. Veľká voda odjakživa ovplyvňovala život vo východných štátoch a provinciách. Jazerá plné rýb poskytovali kedysi živobytie pre Indiánov. Prví francúzski a anglickí dobyvatelia ich využívali na prepravu narúbaného dreva a nerastného bohatstva.

LK 2_

Dnes jazerá slúžia nielen komerčným účelom, ale aj oddychu. Letné pláže Wasaga, Pinery, Sable, Long Point, či park Awenda alebo ostrovy Beausoleil a Christian ponúkajú možnosti na oddych a športy a bývajú takmer vždy preplnené. Od šnorchlovania, potápania, kajakovania, plavby na kanoe, windsurfingu, kite boardingu až po jachting a športové rybárčenie, tým všetkým jazerá žijú v letných mesiacoch.

LK 3_

Georgian Bay

Bert a Joy sa plavili po všetkých jazerách okrem Horného. To je dosť vzdialené od ich domova v Toronte a jeho voda je príliš studená na kúpanie. Horné jazero je totiž najhlbšie zo všetkých piatich jazier. Jeho hĺbka dosahuje viac ako 400 metrov.

Najviac obľúbili veľkú zátoku Hurónskeho jazera – Georgian Bay. Bert hovorí: „Vietor v Georgian Bay neustále fúka. Vy musíte len správne manévrovať loď a nabrať vietor do plachiet. Navigáciu vám zabezpečuje GPS. Ak sa pokazí, ste odkázaný len sám na seba a svoj odhad, takzvaný „dead reckoning“. Podľa východiskovej polohy, rýchlosti, smeru a trvania plavby sa na mape snažíte odhadnúť, kde sa práve nachádzate. Viditeľnosť na jazerách nie je väčšia ako 16 až 24 kilometrov. Často nevidíte na breh zo žiadnej strany. Hlavne si musíte byť istý, že ste v bezpečných vodách, preto treba sledovať aj umiestnenie bójí na vode. Náraz desaťtonovej lode do skaly pri rýchlosti 11 kilometrov za hodinu môže mať fatálne následky. Je to strašný pocit. Ako keď havarujete autom na ceste,” pokračuje v rozprávaní Bert.

Stretnutia s medveďmi

Jachtovať na Veľkých jazerách v Kanade a nestretnúť medveďa, to by snáď ani neznelo vierohodne. Čierne medvede dominujú oblasti a historiek o nich koluje neúrekom. Napríklad jedna z okolia mestečka Parry Sound hovorí o mladých manželoch, ktorí sa vybrali kempovať do divočiny, keď ich zrazu prepadol čierny medveď. Ženu usmrtil a jej manžel len tak-tak vyviazol s početnými zraneniami. Pri stretnutí s čiernym medveďom si musíte zapamätať jednu vec – nikdy nesmiete hrať mŕtveho. Na grizlyho by to platilo, on potrebuje soka do súboja, no čiernemu medveďovi je to úplne jedno a zožerie vás aj v prípade, že nejavíte známky života, preto sa proti nemu musíte všemožne brániť zubami nechtami. Keď už nie je poruke sekera, či dýka, pomôže hoci aj kotlík na guláš, nožík alebo vidlička.

Bert s Joy zažili niekoľko príhod s čiernymi šelmami: “Keď sme sa plavili na severe Georgian Bay, severne od ostrova Manitoulin, zakotvili sme s našou jachtou neďaleko rieky Pickerel. Išli sme hľadať jazierko, ktoré bolo vyznačené na mape, aby sme sa v ňom okúpali. Ako sme tak išli k jazeru, všimli sme si množstvo čučoriedok, ktoré rástli všade naokolo. Kde je veľa čučoriedok, tam sú aj medvede,” konštatuje Joy a pokračuje, “Odmietla som ísť ďalej. Vrátili sme sa teda na loď našim motorovým člnom Zodiac. Kotvili sme len 150 metrov od brehu. O desať minút sme už boli na lodi. Keď sme sa obzreli naspäť na breh, zbadali sme nejaké skaly, ktoré tam predtým neboli. Začali sme byť zvedaví a tak sme sa ešte pozreli ďalekohľadom. Zistili sme, že tie skaly sú vlastne čierne medvede. Medvedica s dvoma malými medvedíkmi. Mackovia sa hrali, behali, padali a jedli čučoriedky. Mali sme šťastie. Od stretnutia s čiernou medvedicou nás delilo len desať minút.”

Ešte zaujímavejšie znie ďalší príbeh z druhej ruky. “Naši priatelia mali inú príhodu z inej časti Georgian Bay. Oni nechali svoju jachtu neďaleko brehu a člnom sa doplavili na súš nazbierať čučoriedky. Keď mali plný košík a vracali sa na loď, zistili, že tam majú nevítaného hosťa – medveďa. Odhalili ho podľa zápachu a množstva múch okolo. Aby ho vyplašili, oboplávali loď dookola a začali poriadne búchať na jej prednú časť. Medveď sa zľakol, ušiel z lode, odplával na breh a zmizol v húštine. Medvede vedia veľmi dobre plávať,” zakončuje príhodu Joy.

LK 4_

Pekná, ale drsná zátoka

Georgian Bay je prekrásna a prítulná v peknom počasí. Keď sa však poveternostné podmienky zhoršia, to je, akoby ste mali do činenia s hysterickou manželkou. Oblaky pretínajú mohutné blesky a uši ohlušuje neznesiteľné dunenie hromu. Ak to nie je práve tornádo, môžete si gratulovať, lebo aj tie sa tu občas so železnou pravidelnosťou vyskytujú. Pred pár rokmi jeden taký twister zdemoloval karavány v neďalekom kempingu, pričom niekoľko ľudí prišlo o život.

Aj prípad dvoch turistov zo Srbska zaujal na nejaký čas popredné priečky vo večerných debatách domácich pri pohárikoch korenistej kanadskej whisky s ľadom. Dvaja Srbi sa za pekného počasia odvážili na kajakoch ďalej od skalnatého brehu. Počasie sa náhle zvrtlo, začal fúkať silný vietor a k tomu všetkému sa pridal dážď. Darmo sa chlapci snažili svalnatými rukami všetkými silami veslovať k brehu. Vlny boli silnejšie a uväznili ich s kajakmi v studenej vode. Pátracia čata ich po niekoľkých hodinách našla bez známok života. Príčina smrti bola jasná – podchladenie.

LK 5_

Nebezpečenstvá číhajúce na jachte

Pri silných búrkach je hlavnou obavou riziko, že vypadnete z lode. Ak sa ocitnete v noci v rozbúrenej vode v Georgian Bay, tak to je koniec, aj keď máte oblečenú plávaciu vestu. Vlny vás odnesú niekam ďaleko, aj 30 kilometrov od brehu. V prípade, že vás nikto do pár hodín nenájde, umriete na podchladenie. Ďalším rizikom je, že sa vám môže zlomiť sťažeň a menšie jachty sa môžu vo veľkých vlnách aj prevrátiť. Bert hovorí: “Ak sa loď veľmi nakloní a naberie vodu, môže sa prevrátiť. Vždy sa však musíte snažiť zostať na lodi alebo pri nej. Jachta je ako veľká plávacia vesta a skoro nikdy sa nepotopí.”

Veľkým nebezpečenstvom na menších jachtách – plachetniciach – je jibeing. “Každý rok takto zomrie vo svete veľa ľudí,” upozorňuje Bert a dodáva, “Jibeing znamená rýchle a veľmi násilné otočenie sťažňového rahna oblúkom cez palubu spôsobené náhlou a neočakávanou zmenou smeru vetra. Ak stojíte rahnu v ceste, existujú len dve možnosti. Buď vás to vyhodí z lode, alebo ste na mieste mŕtvy.”

Okružná cesta po jazerách za tri týždne

Bert, Joy a ich priateľ, nemecký imigrant a podnikateľ, Guenther Latendorf uskutočnili spolu pred pár rokmi okružnú plavbu jachtou po veľkých severoamerických jazerách. Ich itinerár zahŕňal veľkú zátoku Georgian Bay, Hurónske, Erijské a Ontárijské jazero a návrat späť na Georgian Bay vodnou cestou Trent-Severn.

Bert hovorí: “Plavbu si vždy prispôsobujete podľa logických bodov – kde natankovať, nakúpiť, zakotviť. Na jazerách sa jachtuje dobre, vietor fúka vždy. Na severe Georgian Bay sme preplávali Severným kanálom. Je to najkrajšia časť zátoky s päťhviezdičkovou scenériou“ a Joy ho dopĺňa: “V Severnom kanáli je voda priezračná a dovidieť až 6 metrov pod hladinu. Najmä ostrovy Benjamin Islands s ružovými skalami a tyrkysovou vodou sú nádherné.”

LK 6_

Wellandský kanál

Bert, Joy a Guenther preplávali Severným kanálom, oboplávali polostrov Bruce v Hurónskom jazere a vodným systémom rieky Svätej Kláry medzi kanadským Windsorom a americkým Detroitom sa dostali do Erijského jazera na juhu. Na severovýchode sa Erijské jazero vlieva do Ontárijského jazera cez Niagarské vodopády. Keďže lode cez Niagarské vodopády nepreplávajú, vykopali Kanaďania paralelný umelý kanál pre lode spájajúci obidve jazerá – Wellandský kanál. Využívajú ho hlavne veľké nákladné lode, ktoré sa potom vodným systémom cez rieku Svätého Vavrinca preplavia do Atlantického oceánu. Joy si spomína na plavbu cez Wellandský kanál cez systém vodných komôr ako na vzrušujúci zážitok: “Bert nechal krátko predtým našu jachtu natrieť novou farbou a tak sme museli dávať pozor, aby sa neoškrabala o steny komôr. Dlhými tyčami sme ju traja odtláčali od stien.”

LK 7_

Nečakaný hosť

Z plavby po Erijskom jazere im utkvel v pamäti jeden milý zážitok. Joy si spomína na to, ako Bert kormidloval v upršanom počasí a rukou niečo hľadal na lavici, keď zrazu nahmatal niečo, čo pripomínalo mokrú špongiu. Trochu sa zľakol a keď sa pozrel za seba, uvidel tam uzimeného, zmoknutého holuba. “Asi uprostred jazera zbadal našu jachtu, ktorá sa stala pre neho jediným útočiskom. Ani sme si nevšimli, kedy u nás pristál. Snažili sme sa ho nakŕmiť, ale on nič nechcel. Len tam tak v kútiku lavičky našuchorený sedel a sušil sa. Keď sme prišli bližšie k brehu, zobral som ho do rúk nad hlavu a on odletel. Bol chvíľu našim milým hosťom a spoločníkom.”

Vodná cesta Trent-Severn

Bert a Joy preplávali Ontárijské jazero, potom pokračovali plavbou na severovýchod k mestečku Belleville a odtiaľ späť do Georgian Bay vodnou cestou Trent-Severn. V Belleville museli odmontovať sťažeň, lebo presahoval povolenú výšku. Cez Trent-Severn sa pomaly preplavili späť do Georgian Bay, kde sa ich kruh uzavrel. Tam svoju okružnú plavbu cez tri Veľké jazerá ukončili. Trvalo im to presne tri týždne. Prešli priemerne 88 km za deň pri rýchlosti 11 kilometrov za hodinu.

LK 8_

Zátoku Hurónskeho jazera, Georgian Bay, si obľúbili najviac pre svoju neopakovateľnú krásu. Videli medvede, losy, srny, dikobrazy, rôzne druhy rýb, korytnačky, bobry, vodné hady a vodu milujúce vtáky. Tridsaťtisíc ostrovov a ostrovčekov v Georgian Bay tvorí jednu z najkrajších častí sladkovodných Veľkých jazier. O tom by vám vedel veľa rozprávať aj Paul Cowan z Parry Soundu, ktorého záhradu neukončuje plot, ale voda Georgian Bay.

LK 9_

© HANDZAK.COM

Ak máte záujem publikovať túto alebo iné reportáže zo stránky HANDZAK.COM, prosíme, kontaktujte nás.

Všetok obsah na stránke HANDZAK.COM je chránený autorskými právami. Žiadna tu publikovaná informácia nesmie byť použitá, v úplnom alebo čiastočnom znení, bez výslovného písomného súhlasu HANDZAK.COM.