Divá neporušená príroda, prekrásne scenérie skalných útesov, romantické zákutia nespočetných zátok a ostrovčekov, piesočnaté pláže, majáky a indiánske rezervácie robia z polostrova Bruce a ostrova Manitoulin dokonalý magnet pre každého, kto hľadá dobrodružstvo a rozmanitosť. Ostrov Manitoulin, označovaný za najväčší sladkovodný ostrov na svete, je obklopený vodnou masou Hurónskeho jazera zo západu a zátokou Georgian Bay z východu. Polostrov Bruce je vklinený medzi ne a tak ich vlastne rozdeľuje a dáva im vlastnú identitu.

Sladká?

Prví Európania, ktorí Georgian Bay objavili, boli prekvapení, že jej voda nie je slaná. Samuel de Champlain, kanadský objaviteľ, ho v roku 1615 nazval sladkovodným morom. Svoj súčasný názov zátoka dostala v roku 1822 na počesť kráľa Juraja IV. Život tu nebýval jednoduchý. Najlepším spôsobom dopravy boli lode. Usadlíkom prinášali potraviny, drevo, tovar, prevážali pasažierov. Boh morí a jazier im však nebol vždy priaznivo naklonený. Množstvo lodí tu stroskotalo v zradných pobrežných vodách popretkávaných skalnatými blokmi, ktoré vytŕčajú cez hladinu ako mŕtve prehistorické živočíchy. Počas stáročí sa stali osudnými pre vyše sto lodí. Vraky mnohých stále spočívajú na dne zátokys hĺbkou 171 metrov. Aby námorníkov včas varovali pred možným nebezpečenstvom, postavili obyvatelia pozdĺž pobrežia desať majákov. Šesť sa vypína naozaj v pozoruhodnom prostredí – v South Baymouth, v mestečku Tobermory, na ostrove Flowerpot, v Cabot Head, Lion’s Head a na myse Cape Croker.

PM 1_

Manitoulin

Na Manitoulin sa dá dostať zo severu cez nevábny hrdzavý most. Samotný ostrov pôsobí veľmi nekomerčne a pokojne. Ide o málo prebádanú a tak trochu zabudnutú časť Ontária. Oblasť bola zrejme natoľko nezaujímavá a pôda taká neúrodná, že jej časť kedysi Briti prenechali pôvodným obyvateľom. Nájdete tu farmy, rozľahlé lúky, jazerá, vodopády a tiež indiánsku rezerváciu. Dedinka Little Current slúži jachtárom brázdiacim vody Huronu a Georgian Bay na doplnenie zásob potravín, jachtárskych potrieb a paliva. Ináč sa nijako nelíši od ostatných mestečiek a dedín, viac či menej vzdialených. Skupiny motorkárov odstavia svoje Harley-Davidsony pri miestnych pohostinstvách, aby nabrali sily do ďalšej jazdy. Sú to buď členovia tunajších motorkárskych gangov Hells Angels a Bandidos, alebo postarší prešedivení „hipisáci“, ktorí si až teraz dokázali splniť svoj sen o bezhraničnej voľnosti.

PM 2_

Bobrí majetok

Čas na Manitouline nie je dôležitý. Jazdou po krajine pomaly prispôsobíte tejto filozofii i svoj rytmus. Na chvíľu zastanete pozorovať nezvyčajne sfarbené bociany, vysoko plachtiace kondory či srny na futbalovom ihrisku počas obedňajšej pauzy. Pri jachtách kotviacich v malom prístave sotva zbadáte človeka. Len bobor v mŕtvom ramene jazera zorganizoval malú šou. Ležérne pláva od jedného brehu k druhému, až napokon zmizne vo vysokej tráve. Odrazu sa zakymáca malý stromček a stratí sa spolu s bobrom. Bobor sa objaví pri brehu a zašpliecha plutvou, aby stavebný materiál odniesol do bezpečia svojej hrádze. Súkromný majetok je v Kanade nedotknuteľný a to vedia pravdepodobne aj miestne bobry.

Krajina nikoho

Na Manitouline sa dá prenocovať v kempoch, v moteloch alebo v niektorom z menších hotelov. Cieľom cesty na juhu ostrova môže byť mestečko South Baymouth. Ak sa tam vyberiete po prašných cestách okolo osamelých fariem namiesto hlavného ťahu, zažijete pocit objaviteľa – krajina nikoho, pasúci sa dobytok a takmer žiadne autá. South Baymouth je dôležitým strediskom ostrova. Nachádza sa tu aj jeden z majákov. Stojí na skalnatom pobreží, neďaleko neho sa rozkladá malý prístav. Pravidelne tam smeruje trajekt Chi-Cheemaun, ktorý od roku 1921 prevádzkuje tá istá spoločnosť. Keď otvorí „zobák“, z lode vychádzajú kamióny naložené drevom, nákladné a osobné autá a neodmysliteľní motorkári.

PM 3_

Objavitelia vrakov

Plavbou zo South Baymouthu do Tobermory sa ocitnete vo vodnom národnom parku Fathom Five National Marine Park. Tvorí ho množstvo ostrovov a ostrovčekov v krištáľovo čistej vode Georgian Bay.

Prvé, čo návštevníka Tobermory privíta, je – maják. Je oveľa vyšší ako ten v South Baymouthe. V jeho blízkosti si začínajúci potápači cvičia prvé „kroky“ pod vodou pod vedením skúsených inštruktorov. Potápačský certifikát sa dá získať za päť dní. V národnom parku je sladkovodné potápanie rozšírenou športovou aktivitou. Ostrieľaní potápači sa ponárajú k lodným vrakom – na dne ich leží dvadsaťdva. Vstupy do niektorých však dala správa parku zamrežovať, kvôli bezpečnosti. Dostať sa dnu je ľahké, zablúdiť vnútri vraku či niekde sa s výstrojom zaseknúť ešte ľahšie.

Tobermory bývalo dôležitým prístavom a rybárskou osadou. „Fišendčips“, vyprážaná ryba s hranolčekmi, je neoddeliteľnou súčasťou miestnej kuchyne. Je to vrchol anglického kulinárstva a keď si to objednáte, aspoň máte istotu, že jedlo správne pripravia. Prístav v Tobermory pôsobí romanticky. Keďže je tam voda veľmi čistá, ľahko dovidieť na skalnaté dno. Celý polostrov Bruce je vlastne veľkým skameneným koralovým útesom. Ukončuje vápencové pohorie Niagara Escarpment tiahnuce sa od Niagarských vodopádov v dĺžke okolo 1 200 kilometrov až k Tobermory. Keď praveké more pred miliónmi rokov ustúpilo, zanechalo užasné dielo.

PM 4_

Kvetináčový ostrov

Ďalšou zastávkou je „kvetináčový ostrov“ Flowerpot Island. Loď privážajúca turistov má sklenené dno a obchádza vraky dvoch potopených lodí pri Tobermory. Názov dostal ostrov podľa dvoch vápencových útvarov v tvare kvetináčov. Voda počas mnohých rokov vymieľala okolité skaly, no akýmsi zázrakom práve ich uchránila. Predstavujú dominantu ostrova a takisto ako Eiffelova veža symbolizuje Paríž, kvetináče sú symbolom Flowerport Islandu. Ostrov možno obísť pešo za dve hodiny. Turistické chodníky vás privedú k majáku. Dnes je jeho prevádzka plne automatizovaná a elektrinu získava podvodným káblom z polostrova Bruce. Jeho svetlo vidno do vzdialenosti 22 kilometrov. Postavili ho v roku 1897 a správcovia ho strážili až do jeho plnej automatizácie. Posledný, John Freethy, opustil maják v roku 1987.
V blízkosti ostrova ležia pod vodou vraky dvoch škunerov. Marion L. Breck tu stroskotal v roku 1900 a Forest City v silnej hmle v roku 1904 narazil do skál na východe ostrova.

560 stôp pod vodou

Cestou číslo 6 smerom na juhovýchod sa dostanete k odbočke k jazeru Cyprus Lake. Vojdete tak do srdca športových aktivít polostrova Bruce. Na konci cesty vás zastaví kemping a vstup do národného parku Bruce Peninsula National Park. Ekosystém parku bol vyhlásený za Svetovú biosférickú rezerváciu. Je domovom zaujímavých živočíchov. Okrem medveďov, kojotov, medvedíkov čistotných, netopierov, jastrabov a kondorov skrýva aj jedovaté hady štrkáče, dikobrazy a červené veveričky. Park sa pýši tiež neobvyklou flórou. Rastú tu napríklad tisícročné cédre či šesťdesiatšesť druhov orchideí.

Turistický chodník okolo jazera vedie k impozantným skalnatým útesom v zátoke s jaskyňou Grotto. Divoké vlny zastavujú vysoké skaly, ktoré ich s revom rozbíjajú, takže sprchu tu môžete mať celkom zadarmo. Tu niekde sa pohorie Niagara Escarpment zvažuje a z výšky 85 metrov padá pod vodu do hlbín. Okolo pobrežia sa vinie aj slávny turistický chodník Bruce Trail, ktorého dĺžka dosahuje neuveriteľných 782 kilometrov. Začína sa pri rieke Niagara, len kúsok od Niagarských vodopádov.

PM 5_

Spievajúce piesky

Kým východná časť polostrova je skalnatá a kamenistá, na jeho západnej časti prevažuje piesok. Z väčšej dĺžky západného pobrežia jeho pláže až tak za veľa nestoja, lebo sú pomerne močaristé. No „pláž spievajúcich pieskov“, Singing Sand Beach, ktorá je súčasťou národného parku Bruce Peninsula National Park, má od nezaujímavosti na míle ďaleko. Rozprestiera sa pozdĺž zátoky Dorcas Bay. Chodník vedie čiastočne lesom, po ktorom sa vynoria na túto končinu sveta nezvyčajné piesočnaté duny. Vietor tam statočne fúka a premiestňuje masy piesku z miesta na miesto. Možno pri silnejšej intenzite vetra sa zdá, akoby spieval rútiac sa cez rovinatú pláž s ostrými zvyškami skál.

Hľadá sa správca

Z dediny Dyer’s Bay na východnom brehu vedie cesta popri kamenistom pobreží až k majáku na Cabot Head. Spolu s majákmi na „kvetináčovom ostrove“ a na Cove Island označoval kedysi hlavnú lodnú trasu z Georgian Bay do Hurónskeho jazera. Úzku nespevnenú cestu lemujú zákutia tyrkysového a ľudoprázdneho pobrežia. Hladké bloky skál vyzerajú, akoby ich vytvoril človek. Z majáka je dnes múzeum s dobovo zariadenými miestnosťami a výhľadom na okolie Cabot Head. Každoročne sa na majáku striedajú dobrovoľníci a nadšenci, aby jeho historickú budovu uchovali v prevádzke pre turistov. Oznam na okne láka: „Príďte na týždeň na historický maják, pomôžte nám v obchode. Spoznáte veľa návštevníkov. Žiadame od vás len jednoduché činnosti a váš voľný čas. Vychutnáte si nádherné východy slnka a mesiaca, úžasné západy slnka, pôjdete na túry, budete fotografovať faunu a flóru a venovať sa mnohým ďalším aktivitám.“ Kto by odolal…

PM 6_

V Levej hlave

Cesta z Dyer’s Bay do dediny Lion’s Head sa dá absolvovať po málo frekventovanej ceste East Road. Okolité močiare stoja za pohľad. Ak ani na konci cesty nemáte strach, že ste ostali na svete sám, pokračovaním po kľukatej Forty Hills Road sa vám určite vybavia zábery z Hitchcockovho filmu Psycho. Hrboľatá neupravená cesta sa neustále zužuje a vnára hlbšie a hlbšie do lesa. Na možnosť, že sa vám tu pokazí auto, radšej nepomyslíte. Našťastie, asi po polhodinke jazdy sa začnú objavovať prvé chaty skryté v lese. Je ich čoraz viac a viac, až zistíte, že ste „v suchu“, čiže v Levej hlave. Takto sa totiž v preklade volá dedina Lion’s Head.

Samotná Lion’s Head nie je ničím výnimočná. Okrem prístavu pre jachty a obchodu s alkoholom má, ako ináč, aj maják. Čo ju však robí zaujímavou, je zátoka Isthmus Bay. Jej breh tvoria rovné vápencové dosky, na ktorých sa dobre piknikuje. Voda je ako všade inde v Georgian Bay úplne priehľadná. Vidno až na rovné dno, taktiež vytvorené z vápencových dosiek, takže máte dojem, že sedíte v bazéne. Jediné, čo vás presviedča o opaku, je teplota vody a tú nemožno charakterizovať ako teplú.

PM 7_

Tajomné jaskyne

Opustiť polostrov Bruce a nenavštíviť jaskyne Greig’s Caves je smrteľný hriech. Jaskyne vlastní istá pani. Ich hľadanie pripomína známu súťaž Pevnosť Boyard. Ak sa vám to nakoniec podarí, prídete k vysokému domu. Na priedomí hrá pani aj so svojou rozvetvenou rodinou karty. Povie vám cenu vstupného a vy po zaplatení zaparkujete na neďalekom trávnatom parkovisku. V prípade, že ste si zabudli baterky, bude vás to mrzieť. Niežeby ste išli objavovať Dobšinskú ľadovú jaskyňu na inom kontinente, no tieto jaskyne sú tiež zaujímavé. Ide o sústavu dier vo vápencových bralách. Žiadne obmedzenia typu „vstup zakázaný“ tu neexistujú. Môžete vojsť dovnútra spletitých dier a kratších tunelov a s pocitom hrdinu filmu Indiana Jones preskúmavať útroby zeme.

PM 8_

Indiánsky poklad

Hľadanie posledného majáka na myse Cape Croker znamená druhý a ešte pokročilejší diel Pevnosti Boyard. Zlé značenie ciest vyvoláva otázku, či náhodou maják nemal zostať utajený. Pri značnej dávke vytrvalosti sa to predsa musí podariť. Treba ešte prejsť cez indiánsku rezerváciu a potom pokračovať po prašnej ceste pár kilometrov na východ. Týchto Indiánov vytlačili do ich rezervácie ešte v časoch, keď krása prostredia nebola hlavným kritériom osídľovania. Zem je tam síce neúrodná, okolie však navodzuje atmosféru raja. Modrá lagúna, panenský les a k tomu maják ako čerešňa na torte. Ten pôsobí v porovnaní s ostatnými ako malý brat. Skôr vyzerá ako zabudnutý lampáš nejakého obra. Na brehu sa váľa množstvo zaoblených kameňov. Po krátkom prehrabovaní môžete nájsť fascinujúce fosílie a odtlačky pravekých morských rastlín a živočíchov. Je ich tam toľko, že po chvíli s plným priehrštím rozmýšľate, či majú vôbec nejakú cenu.

© HANDZAK.COM

Táto reportáž bola uverejnená v časopise Plus 7 dní 23. júla 2009.

Ak máte záujem publikovať túto alebo iné reportáže zo stránky HANDZAK.COM, prosíme, kontaktujte nás.

Všetok obsah na stránke HANDZAK.COM je chránený autorskými právami. Žiadna tu publikovaná informácia nesmie byť použitá, v úplnom alebo čiastočnom znení, bez výslovného písomného súhlasu HANDZAK.COM