Waterman S. Body nosil kolty prekliate nízko a keď bolo treba, vedel ich aj rýchlo vytasiť. To bola na prežitie zlatokopa v nehostinnej kalifornskej púšti nutná, no nie vždy postačujúca podmienka. Niektoré pramene ho nazývajú aj William S. Bodey. Waterman ani sám netušil ako svojim húževnatým kopaním zmení život na jednom mieste na pomedzí Kalifornie a Nevady. Kým sa zásoby zlata na západe pohoria Sierra Nevada postupne vyčerpávali, Body využil svoju prirodzenú intuíciu, zapracoval pozitívne myslenie či vieru v unavené šťastie a išiel ťažiť drahé kovy tam, kde to ešte nikto neskúsil – do hôr východne od Sierry Nevady, do Mono County. Jeho podnikavosť a usilovnosť sa predsa len vyplatili. V roku 1859 zakopol o výdatnú zlatú žilu. Čo žilu! To bola priam tepna. Zrazu, skoro z večera do rána, Body rozprávkovo zbohatol.

PK 1_

Zbohom pokoj

S nájdenou zlatou žilou však akoby z toho pekného kúta sveta neďaleko Yosemitského parku vykrvácal pokoj. Ako to v podobných prípadoch býva, veľkolepý objav začal do Mono County lákať ďalších zlatokopov, podnikavcov, špekulantov a iných zlých chlapcov. Ľudí prišlo do oblasti toľko, že pomaly, ale isto sformovali menšie mesto, ktoré malo v čase najväčšieho boomu okolo 10 tisíc obyvateľov. Tí samozrejme potrebovali niekde bývať, prípadne sa skryť pred drsným počasím skalnatej púšte v nadmorskej výške 1500 metrov. Pod zlatonosným kopcom vyrástlo mestečko typických westernových dreveníc s počtom 2 tisíc budov. Nazvali ho jednoducho – Bodie, podľa mena Watermana S. Bodyho. Rozdiel v pravopise bol vraj spôsobený negramotným maliarom, ktorý skomolil Bodyho meno na Bodie. Tak aspoň hovoria klebety. Oficiálna verzia spomína úpravu mena kvôli lepšej a správnejšej výslovnosti, lebo „body“ v angličtine znamená aj „mŕtvola.“ A kto by chcel bývať v Mŕtvole?

Waterman S. Body bol však v čase pomenovania mesta už nejaký ten piatok po smrti. Zlatokopecký život bol plný nástrah a ľudia v tomto povolaní sa nedožívali práve najvyššieho veku. Tak ako sa stáva, že lovca krokodílov usmrtí takmer neškodná raja, stáva sa aj to, že zlatokop zamrzne v snehovej búrke, tak ako Body vracajúc sa so zásobami do mesta. Paradoxne si svoje bohatstvo užíval len pár mesiacov. Zomrel koncom roku 1859.

Silné zimy tu nie sú ničím výnimočným. Píla v Bodie chrlila drevo na kúrenie doslova ako na bežiacom páse. Nekvalitne a narýchlo postavené domy nedokázali dlho udržať teplo a o to viac dreva musel pohltiť oheň v pieckach a krboch, aby ich dobre vykúril. Mnohí, hlavne novoprišlí zlatokopi neboli na tvrdé zimy dostatočne pripravení. Bez dostatku teplého oblečenia podľahli chorobám alebo umreli na podchladenie.

Standard Mine Company

Bodie bolo synonymom náročnej driny v baniach. Tých sa nachádzalo za mestom hneď niekoľko. Najprestížnejšou sa stala banská spoločnosť Standard Mine Company. Po niekoľkonásobnej zmene majiteľov prežila aj obdobie bankrotov ostatných banských korporácií. Standard Mine Company využívala špeciálny kyanidový proces čistenia a extrakcie zlata z vyťaženej rudy. Jeden banský špecialista z Bodie bol na to dokonca vyškolený v Nemecku. Táto spoločnosť prežila všetky ostatné z Bodie aj vďaka vynálezu, keď ako jedna z prvých začala využívať elektrickú energiu z neďalekej, z dnešného pohľadu ešte primitívnej, vodnej elektrárne.

PK 2_

Mesto zločinu

Unavení baníci zlatokopi potrebovali po práci relax a oddych. Preto v Bodie vyrástlo viac ako 60 salónov, herní a tanečných sál. Bodie malo aj vlastnú banku, kostoly, pílu, obchody a práčovne. Mesto sa však nemohlo pýšiť dobrou povesťou. Reverend F. M. Warrington o ňom kedysi povedal, že je “morom hriechov, zmietaným búrkou žiadostivostí a vášní”. Prepady, prestrelky, vraždy, lúpeže a pouličné bitky tu boli na dennom poriadku. Zvony ohlasujúce smrť človeka zvonili niekedy aj viackrát denne. Legendárnou sa stala poznámka mladého dievčaťa, ktorú si pred odchodom so svojimi rodičmi do Bodie zapísalo do svojho denníka: “Zbohom Bože, odchádzam do Bodie.” Táto veta doslova zľudovela a stala sa nepísaným sloganom mesta. Zlí chlapci z Bodie tvorili jeho symbol, lebo mesto akosi priťahovalo vydriduchov všetkých druhov. Známy bol pojem “Zlý človek z Bodie.” Údajne vznikol na základe skutočne žijúceho muža s menom Tom Adams alebo Washoe Pete. Triezvejšia verzia hovorí, že zlý muž z Bodie vôbec neexistoval a bol len vymyslenou postavou. Veď tejto oblasti boli zlí muži, zlá whisky a zlé počasie priam súdené.

Pri takom množstve násilných činov, prestreliek a vrážd muselo mať Bodie zákonite aj vlastný cintorín. Vnútri za ohradou cintorína našli svoje miesto posledného odpočinku len vážení členovia spoločnosti z Bodie. Ostatní sa museli “uspokojiť” s miestom vonku za jeho plotom. Dokonca samotný zakladateľ mesta, Waterman S. Body, ešte donedávna ticho odpočíval na cintoríne bez náhrobného kameňa. Až roky po jeho smrti sa mu dostalo uznania a na jeho hrob umiestnili mramorový náhrobný kameň s pamätnou doskou.

PK 3_

Mesto duchov

Rovnako ako samotní zlatokopi, ani zlatokopecké mestá nemali väčšinou dlhý život. Bodie zažilo svoju najväčšiu konjunktúru medzi rokmi 1859 až 1879 a vtedy malo aj najväčší počet obyvateľov. Zásoby zlata sa však začali pomaly vyčerpávať, práce ubúdalo a ľudia postupne odchádzali k iným lukratívnejším ložiskám v Aurore, Nevade a vo Virginia City. Dnes je Bodie už len opusteným americkým mestom duchov na kedysi divokom západe. Po požiari v roku 1892 zhorela veľká časť domov. Čo nezničil požiar v roku 1892, o to sa postaral chlapec hrajúci sa so zápalkami v roku 1932. Tento druhý požiar zasadil smrteľný úder zlatokopeckému dedičstvu v Bodie. V súčasnosti je mesto uchovávané v stave “zastaveného chátrania”. Čiže tak ako zostalo po odídení jeho posledného obyvateľa v štyridsiatich rokoch minulého storočia. Počet budov stojacich dnes v Bodie je len päť percent z toho, čo tam bolo postavené do roku 1879.

Dnešné Bodie

Dnes môžete v Bodie obdivovať starý metodistický kostol, ktorý ako jediný z kostolov v Bodie prežil až do dnešných dní. Stále stojí aj dom Jamesa Stuarta Caina, jedného z hlavných majiteľov spoločnosti Standard Mine Company. Cain si aj so spoločníkom pôvodne prenajal na dobu určitú časť zlatých baní od Standard Mine. Za tri mesiace vyťažil zlato v hodnote 90 tisíc dolárov. Neskôr sa mu podarilo súdnou cestou získať kontrolu nad celou Standard Mine. Ďalšími stojacimi objektmi v Bodie sú škola, požiarna zbrojnica, budovy Standard Mine Company, hotel The Wheaton & Hollis, pošta na Main Street, budova lóže Odd Fellows, hala baníckych odborov, márnica a mnoho iných.

PK 4_

Indiáni z kmeňa Paiute

Vznik Bodie azda najťažšie postihol indiánov z kmeňa Paiute. Indiáni sa živili hlavne lovom, zberom lesných plodov, rybolovom a pletením košov. Vďaka novým prisťahovalcom z Bodie sa začali zdroje potravy pre indiánov drasticky scvrkávať. Usadlíci rúbali stromy v okolitých lesoch, zabíjali zver a ničili lúky pasením dobytka. Zveri a plodín v lesoch začalo byť pomenej. Niektorí indiáni sa prispôsobili a našli si prácu v meste, či pri jazere Mono vo vápenke. Väčšina sa však musela presťahovať do nových oblastí.

PK 5_

Jedálny lístok indiánov bol oveľa pestrejší ako by sa zdalo. Radi si pochutnali aj na exotickom pokrme ako sú larvy múch či zvláštnom druhu kreviet z neďalekého jazera Mono. Toho istého jazera Mono, ktoré 2. decembra 2010 vzbudilo pozornosť svetových médií a vedeckých kapacít vďaka vyhláseniu NASA k nezvyčajnému objavu.

Mimozemšťania

Americkým vedcom z NASA sa podaril pekný kúsok. Vedkyňa Felisa Wolfe-Simonová sa v niečom podobá na zlatokopa Bodyho. Určite nie tým, že by nosila kolty prekliate nízko a rýchlo ich vedela vytasiť, ale skôr svojim prevratným objavom, ktorý spôsobil rozruch podobne ako kedysi Bodyho zlaté ložisko. V jazere Mono, len niekoľko kilometrov od miesta, kde kedysi kopal Body, skúmala bahno a našla zaujímavých “mimozemšťanov.” Baktérie GFAJ-1, ktoré namiesto fosforu využívajú vo svojom metabolizme arzén. Objav vraj s rovnakou výbušnou silou ako kedysi Darwinove teórie o vývoji. Keďže sa vedci pokúšali hľadať mimozemské civilizácie na základe doterajších poznatkov o formovaní života, na jedovatý arzén ako náhradu fosforu v organizmoch nikdy ani nepomysleli, čo mohlo spôsobiť, že pri doterajšom hľadaní mohli niektoré známky života doslova prehliadnuť. To sa však vďaka objavu v Mono pravdepodobne zmení.

PK 6_

Toxické slané jazero

Okrem už spomenutej larvy muchy a zvláštnej krevety nežijú v jazere žiadne ryby ani čokoľvek iné. Napriek tomu sa teší neustálej spoločnosti miliónov sťahovavých vtákov, ktoré sa tu na svojej úmornej ceste zastavia na chutný obed pozostávajúci zo spomínaných pochúťok.

Mono je jedným z najstarších jazier na svete. Má okolo 700 tisíc rokov. Rozprestiera sa na 155 štvorcových kilometroch v nadmorskej výške 1950 metrov. Láka množstvo turistov i vedecké kapacity aj pre svoje čudesné travertínové útvary vytŕčajúce ponad vodnú hladinu. Tie sa dávno sformovali pod vodou, keď vápnik z podzemných prameňov prichádzal do styku s uhličitanmi vo vode. Pôvodne neboli travertínové útvary zvonku viditeľné. Avšak prirodzené vyparovanie ako aj odber vody z jazera do vzdialeného mesta Los Angeles spôsobili, že sa jeho plocha zmenšila na pätinu svojej pôvodnej rozlohy. A nielen to. Dnes je voda jazera až trikrát slanšia ako morská voda!

PK 7_

Zachráňte poklady Kalifornie

Už na prvý pohľad máte z Mono pocit, že sa nachádzate niekde na vzdialenej planéte. Dokonca vás možno napadne, že takto nejako podobne to vyzerá v posmrtnom pekle. Chýbajú už len čerti s chvostami a vidlami v pazúroch. Pusté okolie jazera s pozadím Sierra Nevady ponúka zároveň fascinujúci zážitok. Aj preto tam bolo postavené centrum pre návštevníkov s pozoruhodnou výstavou zvierat a rastlín z okolia, ako aj z histórie života indiánskeho kmeňa Paiute či usadlíkov z minulých storočí.

V roku 1984 kongres Spojených štátov udelil jazeru Mono a priľahlým oblastiam, mesto duchov Bodie nevynímajúc, štatút chráneného územia. Bola za tým snaha zachrániť unikátne geologické, scénické a kultúrne dedičstvo oblasti. Vydýchli si aj ochrancovia Bodie. Ich úsilie zabrániť kanadskej spoločnosti obnovu ťažby zlata nad zaniknutým mestom bolo takto korunované úspechom. Paradoxne je dnes už kanadská firma po svojom bankrote.

PK 8_

Zlí chlapci z Bodie sú už všetci vo svojich hroboch alebo slovami klasika “už dávno voňajú fialky odspodu”. Stane sa aj jazero Mono opusteným “jazerom duchov” podobne ako Bodie? Budú “mimozemské” baktérie GFAJ-1 podobne ako zlí chlapci z Bodie “voňať fialky či toxickú alkalickú vodu odspodu” alebo aspoň ponúknu svoje zaujímavé pokračovanie niekde za hranicami našej planéty vo vzdialenom vesmíre?

© HANDZAK.COM

Ak máte záujem publikovať túto alebo iné reportáže zo stránky HANDZAK.COM, prosíme, kontaktujte nás. Nemecká a anglická verzia sú tiež k dispozícii.

Všetok obsah na stránke HANDZAK.COM je chránený autorskými právami. Žiadna tu publikovaná informácia nesmie byť použitá, v úplnom alebo čiastočnom znení, bez výslovného písomného súhlasu HANDZAK.COM.