John je inštruktorom surfovania na Waikiki už pätnásť rokov. Inú prácu si ani predstaviť nevie. Na Havaji pracujete buď pre armádu, v turistickom ruchu alebo v poľnohospodárstve. Johna kariéra vojaka neláka a ešte menej život farmára. Zostal teda len turistický ruch. “Kto chce dnes pracovať na farme?”, kladie si rečnícku otázku. “Tu na Havaji sme úplne závislí od vrtochov turizmu.” povzdychne si človek, ktorému jeho povolanie na slnečnej pláži závidí každý, kto niekedy vo svojom živote prišiel do styku s prácou.

Surfujúci kráľ a vojvoda

Surfovaniu sa venovali ľudia na Havaji už od nepamäti, minimálne niekoľko storočí dozadu. Surfing nebol však športom obyčajných ľudí. Len náčelníci kmeňov a králi sa mohli na svojich doskách popásať s divokými havajskými vlnami. Nielen slávny Kamehameha Veľký, kráľ zjednotiteľ z osemnásteho storočia, bol zručným surferom, ale predovšetkým vojvoda Kahanamoku. Ten urobil v dvadsiatom storočí azda najväčšiu službu propagácii surfingu vo svete vôbec. V roku 1925 na svojom surfe dokonca zachránil osem ľudí z uviaznutej lode v Corone del Mar v Kalifornii. Čistokrvný Havajčan, Paoa Kahanamoku, má dnes svoju sochu priamo pred vstupom na Waikiki. Ruky má roztiahnuté na znak vítania a pohostinnosti, čo je pre havajskú kultúru po celé storočia veľmi typické a sympatické. Jeho sochu zdobia vždy čerstvé kvety pravidelne prinášané jeho sympatizantami a obdivovateľmi ešte aj dnes, desaťročia po jeho smrti.

Časy vojvodu Kahanamoku sú dávno preč, jeho dielo však naďalej pretrváva. Zástanca bezstarostného životného štýlu na Waikiki podporoval to, kvôli čomu dnes ľudia do Honolulu a na Waikiki chodia, za oddychom, pohodou, slnkom, zlatým pieskom a športovaním. Ak k tomu chcete pridať aj trochu kultúry a histórie, môžete si zobrať výhliadkový autobus v centre Honolulu alebo zamieriť na západ do smutne presláveného prístavu Pearl Harbor tak ako my.

HW 1_

Pearl Harbor

Pearl Harbor je prirodzenou zátokou na západe Honolulu. Američania venujú propagácii svojej vojenskej minulosti dosť veľký piestor. V malom múzeu sme si pozreli vystavené predmety od dekódera šifrovanej japonskej komunikácie, cez rôzne makety vojenskej techniky, až po historické míľniky na stenách s popisom udalostí. Potom sme dostali zadarmo lístok na dokumentárny film a trajekt. Film premietnutý v malej kinosále vysvetľoval, čo sa vlastne v Pearl Harbor pred sedemdesiatimi rokmi stalo. Po filme propagujúcom neochvejné hrdinstvo americkej armády nás trajekt previezol zátokou Pearl Harbor až k memoriálu Arizona. Je ním loď Arizona, ktorú japonci ako jednu z viacerých lodí plnú spiacich námorníkov pri útoku potopili. Loď bola natoľko zničená, že sa ju úrady rozhodli zakonzervovať a spolu s telami asi tisícky mŕtvych vojakov ponechať pod vodou ako historické memento. Celá prehliadka v Pearl Harbor je úplne zadarmo, na účet americkej armády. Jediné, za čo sa v areáli platí, je ponorka z druhej svetovej vojny, Bowfin.

V ponorke

Vošli sme dnu do jej úzkych priestorov. Je veľmi zaujímavé vidieť v akých stiesnených podmienkach pracovalo množstvo ľudí. Kuchynka, spálne, malé sprchovacie kúty, úzke chodbičky, miestnosť na odpaľovanie torpéd, všade množstvo rúr, hadičiek, pák a ručičkových prístrojov. Ponorka Bowfin prežila vojnu, čo bolo pri dvadsiatich percentách stratovosti amerických ponoriek vo vojne veľkým úspechom. V Pearl Harbor sme si ešte pozreli niektoré ďalšie niekdajšie novinky vojenskej techniky z druhej svetovej vojny. Spomenúť sa oplatí napríklad japonské samovražedné torpédo Kaiten. Japonci verili, že ním dokážu zvrátiť pre nich nepriaznivé výsledky vojny.

HW 2_

Prekvapivý útok

Američania v roku 1941 tušili, že Japonci udrú. Nevedeli však kde, kedy a ako. Mysleli si, že sú dobre pripravení. Venovali sa skôr pripravenosti svojich bojových lietadiel, ktoré pre každý prípad nechali na Havaji parkovať za sebou v niekoľkometrových odstupoch. Ďalšou nešťastnou náhodou sa stalo, že včas nerozpoznali japonské lietadlá, keď sa približovali k ostrovom. Vojak zo severného stanoviska podal hlásenie, že sa podľa radarov blíži väčšie množstvo lietadiel, zodpovední si však mysleli, že sú to americké lietadlá vracajúce sa z misie a nevenovali tomu pozornosť. Katastrofálne bolo ich prebudenie sa do rána siedmeho decembra 1941.

Zelený raj

Rušný Oahu sme po troch dňoch vymenili za susedný ostrov Kauai. Ten má medzi havajskými ostrovmi reputáciu zelenej záhradky. Dominantou ostrova sú vysoké zrázy pobrežia Napali na severe. Sú nádherne zelené a strmo sa zvažujú do tyrkysovo modrého oceánu. Autom sa tam nedostanete, no vedie k nim veľmi pekný scénický turistický chodník Kalalau Trail vysoko nad pobrežím. Celý chodník má osemnásť kilometrov. Až toľko sa nám kráčať nechcelo a tak sme si vybrali len kratšiu šesťkilometrovú verziu vedúcu k vodopádu Hanakapiai. Z výšky chodníka sa nám naskytol nádherný pohľad na pláž Kee, ktorá je na Kauai veľmi populárna.

HW 3_

Vražedná pláž

V polovici cesty na Kalalau Traili sme zložili svoje batohy na romanticky vyzerajúcej pláži Hanakapiai zo zlatožltým pieskom. Vražedná pláž. Aj tak by sa mohla volať. Keď schádzate z kopcov dole spotení a unavení a uvidíte tu nádheru, jediné, čo vás napadne je skočiť do vody a dobre sa schladiť. To by sme však neodporúčali. Až osemdesiattri ľudí si to skúsilo a nikdy viac sa nevynorili. Je jedno akým úžasným plavcom ste. Neviditeľné spodné prúdy a vysoké vlny vás ľahko premôžu, aj keby ste plávali ako delfín.

Rôzne aktivity

Havaj je zaujímavý pre tých , ktorí neholdujú len leňošeniu na horúcich plážach s detektívkou v ruke, ale majú radi rôzne aktivity ako plávanie, šnorchlovanie, surfovanie, potápanie, turistiku či kultúru a rušný mestský život. Na Kauai môžte praktizovať všetko okrem rušného mestské života. Jeho jemný odvar nájdete len v malom meste na juhu, v Poipu. Ak máte šťastie, v lagúne Poipu Beach môžte vidieť aj veľké morské korytnačky.

Vzdialená pláž

Keďže sme na Kauai neprišli vymetať bary a diskotéky, Poipu sme minuli za pár minút s cieľom dostať na na západ ostrova na vzdialenú pláž Polihale Beach. Posledných dvadsaťdva kilometrov sme museli jazdiť po prašnej ceste. Po dvadsiatich kilometroch kolesá nášho auta bezmocne zahrabali v jemnom piesku. Zapadli sme a nielen my. Aj policajt na svojej pravidelnej obhliadke zostal „vysieť“ za nami v piesku a horúčave. “To nie je možné. Včera som tu v pohode prešiel. Nebojte sa, zavolám pomoc, prídu nás odtiahnuť.” ubezpečoval policajt. Ostatní turisti v autách radšej zaparkovali za nami. Dvaja gejovia z Nemecka a starší americkí manželia sa pobrali absolvovať zvyšok cesty pešo.

S pomocou dvoch zaľúbencov z Aljašky a miestneho policajta sa nám podarilo dostať naše auto z piesku. Zaparkovali sme v bezpečnej vzdialenosti na pevnejšom povrchu a tiež sme sa pustili ďalej pešo. Stálo to za to. Skoro opustená pláže Polihale Beach s vysokou horou pobrežia Napali bol jedným z najfajnovejších pohľadov aké sme kedy zažili. Žiaľ plávanie a kúpanie sa tam neodporúča. Morské prúdy a silné vlny sú tomu opäť na príčine. Keď som zišiel len niekoľko metrov do vody stojac na piesku, cítil som ako ma špliechajúce vlny mocne ťahajú do ocenánu. “Nenechajte sa pomýliť pohľadom na miestne deti kúpajúce sa vo vlnách. Oni more poznajú. Vy neviete čítať vlny, lebo ste s oceánom nevyrastali”, hovorila nám jedna pani z Washingtonu, ktorá chodí na Havaj pravidelne za svojim synom.

HW 4_

Pláže od výmyslu sveta

Každá pláž na Kauai je svojim spôsobom jedinečná. Lumahai Beach má malú lagúnu, ktorá sa s burácajúcim oceánom napĺňa v pravidelných intervaloch ako srdcové komory. Somárska pláž Donkey Beach je vždy poloprázdna, možno tam však vidieť surferov, nudistov a vysoké vlny. Na tajnú pláž Secret Beach vedie úzky chodník popri rozľahlých domoch, je posiata zlatým pieskom a voda na nej špliecha do výšky narážajúc na čierne sopečné skaly. V jej pozadí vidno maják. V plážovom parku Lydgate Beach Park sa môžete stať svedkami natáčania niektorého z populárnych amerických seriálov. Všetko závisí od vašej chuti. A ak vôbec nemáte chuť na pláže, sú tu ešte lákavé hory na západe ostrova, ktorý z východu na západ a zo severu na juh nemá ani päťdesiat kilometrov.

HW 5_

HW 6_

Havajský Grand Canyon

My sme venovali horám štyri celé dni. Pekný výhľad na pobrežie Napali sme zažili v štátnom parku Kokee na turistickom chodníku Pihea Trail. Iný zaujímavý pohľad sa nám naskytol na konci chodníka Awaawapuhi Trail. Jedna nemecká turistka nám na parkovisku povedala, že cestou stretneme len samých Nemcov. “Vy ste odkiaľ? … aha … Myslela som Európanov.” V Kokee parku sme sa ešte zastavili pozrieť si z výšky Waimeiský kaňon. Ten považujú za havajskú verziu Grand Canyonu.

HW 7_

Hydina na dosah

Značenia na turistických chodníkoch nie sú najlepšie. Zabudnite na perfektné slovenské turistické značky. Občas zablúdite, občas sa musíte trochu vrátiť. Na turistickom parkovisku nás obkopesilo množstvo divokých sliepok a kohútov. Sú všade na Kauai. Prenasledovali nás pri cestách, na parkoviskách, na plážach i v horských parkoch. Sú pekne sfarbené, úplne krotké a celkom rovnaké ako ich hydinoví bratranci a sesternice zo Slovenska. Vyzerajú naozaj zdravo. Nečudo, však žijú v krásnej zeleni a vychutnávajú si slobodu a teplo po celý rok. Takže, keď poviete “havajská sliepka”, vôbec to nemá žiadny skrytý význam, ale naozaj znamená peknú, chutnučkú havajskú sliepočku.

HW 8_

Aloha

Hovorí sa, že ak cestujete do cudzej krajiny, mali by ste sa naučiť aspoň zopár slov v miestom jazyku, hlavne dobrý den, ďakujem, prosím. Na Havaji je to úplne jednoduché, aj preto, že väčšina ľudí tu rozpráva po anglicky. My sme si vystačili s dvoma slovami: Aloha a Mahalo. Aloha znamená dobrý deň, dovidenia, láska. Mahalo znamená ďakujem. Aloha možno ukázať aj rukou. Je to zdvihnutý prst a malíček. Pozor! Nie zdvihnutý prostredník, lebo tomu rozumejú tiež a usmievať sa na vás nebudú.

Nawilliwilli

Havajský jazyk nás zaujal tým, že často opakuje v slovách posledné dve alebo jednu slabiku. Napríklad jeden prístav na Kauai sa vola Nawilliwilli, slávny kráľ Kamehameha, mesto Honolulu, pláž Waikiki. To je akoby sme na Slovensku hovorili Bratislavaava, Košiceice alebo Ficoico. Vysvetlil som si to tak, že ten jazyk vznikal v bojových podmienkach. Keď tu prví osídlenci prichádzali na svojich dvojitých kanoe z Tahiti, zrejme na oceáne veľmi fúkalo a keď sa poriadne nepočuli, museli opakovať konce slov. Napríklad. Prvý hovorí:“Ideme do Nawilli” a druhý sa pýta: “Na, čo?” Prvý zas kričí: “…williwilli.” a druhý hovorí: “Aha, Nawilliwilli.” Keď sa to často opakovalo, ten prvý už len rovno zakričal: “Ideme do Nawilliwilli!” pričom dal dôraz na posledné dve slabiky. Ale to je zatiaľ len moja vlastná teória, ktorú mi nikto na Havaji nepotvrdil.

HW 9_

Tradičná hostina, louau, s prasaťom duseným v zemi, makadamské orechy, brnkanie do uška na sladkej ukulele, či tanečnice Hula s podprsenkami z kokosových orechov, to je stereotypný obraz Havajských ostrovov. Vyberte si, čo chcete. Je toho oveľa viac. A vôbec neplatí, že na Havaji sa stanete obeťou bezduchej komercie. Veľké časti ostrovov majú stale nádych nedotknutosti a panenskosti. Je to taký bezpečný polynézsky raj.

© HANDZAK.COM

Táto reportáž bola uverejnená v časopise Slovenska 17. apríla 2013.

Ak máte záujem publikovať túto alebo iné reportáže zo stránky HANDZAK.COM, prosíme, kontaktujte nás.

Všetok obsah na stránke HANDZAK.COM je chránený autorskými právami. Žiadna tu publikovaná informácia nesmie byť použitá, v úplnom alebo čiastočnom znení, bez výslovného písomného súhlasu HANDZAK.COM.