Dobré espresso v porcelánovej šálke, na tom si torontské kaviarne veľmi nepotrpia. Priemerný človek sa tu uspokojí s papierovým pohárom do ruky, z ktorého sa dobre pije aj za jazdy v preplnenom metre alebo autobuse. Francúzska kaviarnička Petite Thuet, na King Street v centre mesta, je výnimkou. Otvorili ju len nedávno a bolo by prekvapujúce, keby odolala tvrdej konkurencii sietí Starbucks, či Second Cup. Veď kto má dnes v hektickom Toronte čas sadnúť si ku káve a popíjať ju vo veľkom štýle?

Miesto stretnutí

Toronto znamená v jazyku indiánskeho kmeňa Hurónov „miesto stretnutí“. Tí určite nikdy netušili, aké symbolické bude ich pomenovanie. V Toronte sa paradoxne stretli všetky národy sveta. Keď sa zídu desiati toronťania, každý z nich rozpráva iným materinským jazykom.

Po liberalizovaní imigračnej politiky za vlády charizmatického kanadského premiéra Pierra Trudeaua, si každoročne v Toronte nájde svoj domov viac ako stotisíc nových prisťahovalcov s dobrých vzdelaním. Už teraz sa väčšia polovica jeho obyvateľov vôbec nenarodila v Kanade. Ekonómovia jasajú. Tvrdia, že pri takomto prírastku obyvateľstva bude torontská ekonomika permanentne rásť a blahobytu nebude konca.

Holanďan Bert emigroval do Toronta, keď mal osemnásť rokov. V päťdesiatich rokoch minulého storočia nebolo v Holandsku veľa práce a tak vláda podporovala emigráciu. Bert dostal zadarmo palubný lístok a štyridsať dolárov na cestu do Kanady. Odchodom sa chcel vyhnúť povinnej vojenčine. V Toronte sa usadil natrvalo, úspešne vybudoval vlastnú poisťovaciu agentúru, ktorú len nedávno výhodne predal. Dnes si pokojne užíva dôchodok. Na Toronto nedá dopustiť. Jediné, čo mu prekáža, je príšerne dlhá zima. Aj na to si však našiel riešenie. Len čo sa v novembri ochladí, odlieta s kŕdľom ostatných „snežných vtákov“ na teplú Floridu. So sebou berie len to najnutnejšie. Spolu s manželkou Joy, ktorej rodičia emigrovali kedysi z Írska, zbalia plavky, golfové palice, zubné kefky a poďho do kraja pomarančovníkov.

T 1_

Multikulturalizmus

 Toronto má multikulturalizmus v génoch. Ak sa rozhodnete ísť večer niekde najesť, jediným vašim problémom bude, ktorú kuchyňu si vybrať. Nemáte chuť na suši alebo gyros? Žiadny problém. Na výber máte ešte minimálne ďalších sto národných kuchýň. Môžete zájsť do „malého Talianska“ na západe, do „malej Indie“ na východe alebo sa nechať zlákať sladkokyslou polievkou v čínskej štvrti.

T 2_

Ementál v podzemí

Panorámu mesta tvoria, ako ináč, mrakodrapy. Večer ich svetlá vidno doďaleka a centrum mesta pôsobí naozaj impozantne. Jeho žiara pomýlila už nejedného migrujúceho operenca. Momentálna kampaň „zabi svetlo, zachrániš vtáka“ sa tomu snaží všemožne brániť.

Po žiarivej noci, keď ráno torontské centrum pošteklia prvé dotieravé slnečné lúče, sa mesto prebudí do nového stresového dňa. Po ôsmej hodine začne doslova nasávať život z útrob zeme. A tá je deravá ako ementál. Nachádzajú sa v nej totiž kilometre vyhrievaných a vzájomne poprepájaných podzemných chodieb nazvaných jednoducho „Cesta“. Sú plné obchodov, kaviarní, bánk a reštaurácií. Keďže „Cesta“ ústi až do staníc metra, ľudia nemusia v zime vychádzať na povrch do zasnežených ulíc, len sa jednoducho podzemím prejdú do tepla svojich kancelárií. Označenie „kancelárske krysy“ by tu v tomto kontexte určite prišlo celkom vhod.

T 3_

Centrum mesta a finančný dištrikt

Finančný dištrikt je výkladnou skriňou Toronta. Symbolizuje úspech kanadskej ekonomiky. Tu sa nachádzajú najvyššie mrakodrapy, v ktorých sídlia centrály najväčších kanadských bánk. Drahé nájomné v centre mesta si môžu dovoliť len veľkí hráči a okrem bánk sa v oblasti usídlili aj poisťovne, burza cenných papierov, burzoví makléri, či veľké poradenské a audítorské firmy.

T 4_

Niekdajšia bezkonkurenčne najvyššia torontská budova v centre mesta, hotel Royal York, sedí dnes skromne medzi vysokými administratívnymi budovami. Spisovateľ Arthur Hailey s ňom kedysi býval a študoval jeho chod, aby sa ním inšpiroval k napísaniu napínavej knihy Hotel. Royal York sa môže pochváliť aj pravidelnými kráľovskými návštevami. Britská panovníčka si pri svojich pobytoch v Toronte vyberá výlučne Royal York. V jeho vstupnej hale možno vidieť aj zarámovanú fotografiu Alžbety II so svojim manželom a ich vlastnoručnými podpismi.

T 5_

Panorámu centra charakterizuje torontská veža CN Tower. Týči sa vysoko ponad ostatné mrakodrapy a donedávna bola považovaná za najvyššiu budovu sveta. Z diaľky vyzerá ako turban napichnutý na štrikovaciu ihlicu a vo svojom vnútri skrýva reštauráciu, ktorá sa otáča o 360 stupňov, takže pri obede, či večeri si môžete posediačky prehliadnuť z výšky celé mesto. Kuchyňa a sociálne zariadenia sú spojené so skeletom veže a neotáčajú sa. Ak si pred odchodom do kúpeľne nezapamätáte svoje miesto alebo v horšom prípade ani tvár vašej manželky, môžete nedopatrením skončiť pri modrookej dlhovlasej blondínke pri vedľajšom stole. Vopred si však pripravte vierohodné vysvetlenie.

T 6_

Neďaleko veže leží široký „nebeský dóm“ Rogers Centrum. Je to krytý štadión s otváracou strechou v tvare veľkej bielej fazule. Hostí miestny bejzbalový tím, Blue Jays, ale aj rôzne výstavy, či koncerty rockových hviezd. Nedávno tam vystupovala skupina U2. Ak si nestihnete kúpiť lístky cez internet alebo v pokladni štadióna, skalperi vám ich radi predajú na ulici pred „nebeským dómom“. „Oskalpujú“ vás bez váhania aj o posledný cent.

Plač a škrípanie zubami

Každá minca má dve strany a to platí aj o dnešnom Toronte. Neďaleko vyblýskaného centra s mrakodrapmi sa nachádza vedľajší produkt demokracie, štvrť plná sociálnych bytov, útulok pre bezdomovcov a charitatívne centrá. Taxikár Amir to má dobre zmapované. „Cez deň je to ešte OK, no večer tu vidíte samé prostitútky, narkomanov, kriminálnikov a rôznych pochybných ľudí.“ Mieste noviny nedávno napísali: „V strede cesty na križovatke ulíc Jarvis a Gerrard leží nehybné telo. Vodiči ho obchádzajú, nikto však nezastavuje. A prečo by mal? Veď táto oblasť vedie v kriminálnych činoch všetkých druhov. Od vrážd, lúpežných prepadnutí až po krádeže a bytové vlámania.“

Za posledné roky sa v meste vytvorilo niekoľko oblastí s vysokou kriminalitou. Neslávne sa preslávila aj štvrť na západe Toronta v okolí križovatky ulíc Jane a Finch. Za krátke obdobie bolo zastrelených niekoľko tínédžerov, niektorí dokonca v miestnej základnej škole, iní v idúcom aute. Priemerný kriminálnik tam má devätnásť rokov, predáva drogy a za opaskom nosí pištoľ. Túto štvrť obývajú hlavne prisťahovalci z niektorých chudobných krajín Afriky a Karibiku. Sociálny rozmer tohto javu si uvedomuje aj torontský starosta. Vie, že zvýšenie počtu policajtov problém nerieši, len ho dočasne odkladá. Riešením je podporovať vzdelanie ľudí so slabých sociálnych vrstiev. Bývalý starosta, David Miller, obyvateľov chlácholil slovami o tom, že Toronto je ešte stále najbezpečnejším veľkomestom v Severnej Amerike. Ľudia sa však pýtajú, dokedy?

Dedina gejov

Štvrť pri Wellesley a Church je známa ako dedina gejov. Býva tam aj Monty, zamestnanec finančnej spoločnosti. Stále si hľadá svojho mužského životného partnera. Voľné chvíle trávi čítaním v kaviarni, pestovaním jogy a sochárskym koníčkom. Pripravuje aj vlastnú výstavu. Gejovia sú podľa neho v Toronte akceptovaní, avšak stále byť gejom alebo lesbičkou znamená podľa neho ťažký životný údel. Ako príklad uvádza: „Predstav si, že by som sa tu na ulici bozkával so svojim priateľom. Ako by to ľudia prijali? Boli by znechutení. To je náš údel. To je príklad, že nie sme rovnocenní.“

Ani Richard a Jason, ktorí spolu žijú už štrnásť rokov, to nemajú ľahké. Obidvaja sú vzdelaní ľudia, žiadni asociáli. Richard monitoruje kvalitu vo finančnej inštitúcii, Jason je burzovým maklérom. „Napíš, že my dvaja sme výnimkou v komunite gejov. Veď sme spolu už štrnásť rokov,“ vysvetľuje. Ich plány do budúcnosti zahŕňajú kúpu spoločného domu a adopciu detí.“ Na otázku, či sa cítia v Toronte slobodní, odpovedajú, že áno, len občas na nás niekto zakričí z auta „Buzeranti!,“ čo nie je veľmi príjemné, ale už sme si zvykli.

T 7_

Toronto urobilo po druhej svetovej vojne obrovský pokrok. Z malomeštiackeho mesta v nehostinnom vlhkom a bažinatom prostredí, kde žaby kŕkali svoje uspávanky na dobrú noc, sa za šesťdesiat rokov zmenilo na nepoznanie. Dnes svojimi príležitosťami láka nielen domácich Kanaďanov z menej prosperujúcich provincií, ale priťahuje mozgy z celého sveta. Iné provincie si myslia, že Toronťanom stúpla sláva do hlavy. Jeden trefný bilbord v provincii Britská Kolumbia ich v reklame na pivo vystihol takto: „Naše pivo je chladnejšie, ako väčšina Toronťanov.“ A možno na tom aj niečo je. Historiek a vtipov o provinčných vidiečanoch, ktorí tu čakajú na pečené holuby padajúce rovno do úst, koluje neúrekom. Napríklad aj tento vtip o vidiečanovi „Ňufym“ z provincie Newfoundland a Labrabor, ktorý sa s rodinou presťahuje do Toronta:

„Ňufy sa presťahuje s rodinou do Toronta a hneď na druhý deň sa vyberú do ulíc na nedeľnú prechádzku. Jeho syn zbadá na zemi stodolárovku a už sa po ňu zohýna, že ju zodvihne. Ňufy sa na neho prísne pozrie a hovorí: „Nechaj ju tak, je nedeľa, pracovať začíname až zajtra.“

T 8_

© HANDZAK.COM

Táto reportáž bola uverejnená na webe tulacky.net.

Ak máte záujem publikovať túto alebo iné reportáže zo stránky HANDZAK.COM, prosíme, kontaktujte nás.

Všetok obsah na stránke HANDZAK.COM je chránený autorskými právami. Žiadna tu publikovaná informácia nesmie byť použitá, v úplnom alebo čiastočnom znení, bez výslovného písomného súhlasu HANDZAK.COM.