„Dominikánci majú podľa zákona prístup na celé pobrežie,“ zdôrazňuje Chanelly, miestny predavač parasailingových letov padákom nad pobrežím Punta Cany. Napriek zákonu o voľnom prístupe na pláže, ktorý spomína Chanelly, vlastným menom Clodomiro Antonio, domorodých obyvateľov na jemnom snehobielom piesku veľmi nevidieť. A to aj napriek tomu, že sú Vianoce. Okolie je starostlivo monitorované súkromnými bezpečnostnými službami hotelov i štátnou políciou. Neustála perzekúcia miestne obyvateľstvo vytesňuje na iné miesta ďaleko od turistických centier.

DR 4_

Dominikánci nevedia plávať

Pravdou je tiež to, že „väčšina Dominikánov ani nevie plávať, tak, čo by tu vlastne robili?“ dáva si rečnícku otázku mladý turistický sprievodca Jenner, ktorý si prezlieka tričká s hotelovými logami podľa toho, aký rezort ho práve platí. Chanelly si myslí, že je dobré, ak sú turisti tak trochu izolovaní od miestnych a žijúci vo vlastnou svete virtuálnej reality, dvojitej schizofrenickej kultúry. Jeden svet je určený miestnym obyvateľom, ten druhý zase turistom. „Ak by niektorému dovolenkárovi niečo zmizlo, určite by si všetci mysleli, že to urobil Dominikánec,“ hovorí Chanelly. „To by ľudí odradilo a nabudúce by išli dovolenkovať inde,“ uzatvára svoju krátku úvahu.

Plážový biznis

Chanellyho práca celkom slušne uživí jeho s manželkou a malou dcérkou Negrou. Predajcovia dostanú svojich desať percent z toho, čo sa im podarí speňažiť. Práca v rezortoch je pre miestnych výbornou príležitosťou so stálym príjmom, veď turisti prichádzajú do Dominikánskej republiky po celý rok. Lokálne pláže sú svetovo vychytené a považované za jedny z najkrajších. Kým pred rokmi bolo v Nemecku moderné dovolenkovať v tejto časti Karibiku, dnes sú to hlavne noví Rusi, ktorí okupujú plážové ležadlá a miestne bary.

DR 1_

Pustatina

Pred tridsiatimi rokmi bolo pobrežie Punta Cany len obyčajnou pustatinou a nikoho by predtým ani vo sne nenapadlo, ako sa všetko v priebehu niekoľkých málo desaťročí zmení. Kto si vtedy v Punta Cane kúpil na pobreží pozemok, stal sa neskôr boháčom. Jeho cena astronomicky stúpla potom, čo do oblasti začali prichádzať španielski hotelieri, aby tam rozbehli dovolenkový biznis. A to sa im za tie roky naozaj podarilo.

Neodbytní predavači

Na rozdiel od bežných Dominikáncov sú rôzni predavači autentických suvenírov, šperkov, cigár, slnečných okuliarov a hotelových aktivít na plážach tolerovaní. Po zaplatení malého poplatku hotelom sa môžu pohybovať medzi opaľujúcimi sa. Stačí len krátky očný kontakt a predavač sa vám nalepí do vlasov na poriadne dlhú dobu, že sa ho zbavíte len, ak zabudnete na dobrú výchovu. Jeden vám ponúka originálne cigary, druhý zas nosí na hlave akúsi tabuľu so šperkmi, aby upútal a bol iný. Ak nechcete cigary, predavač ponúkne aj marišku či kokaín. No proste krajina neobmedzených možností. Nemáte peniaze v hotovosti? Nevadí, dá vám na úver a pridá malý suvenír zadarmo, aby si získal vašu dôveru. Nechýbajú srdcervúce historky, ako sa ten snaživý predavač stal práve dnes otcom už druhého dieťatka a to všetko robí len pre neho. Aj by ste mu chceli uveriť, ale zdá sa vám to ako vystrihnuté z telenovely – až príliš pekný príbeh, aby bol pravdivý.

Slnečné prechádzky

V Punta Cane sa môžete po pláži prechádzať dlhé kilometre. Jenner hovorí, že naľavo od nášho hotela sa dá chodiť celé tri hodiny, pri odbočení doprava asi hodinu. Potom sa totiž ocitnete mimo hotelovej zóny. Sami by ste prišli na to, že ísť ďalej si vyžaduje minimálne hrošiu kožu, ak nie naozajstnú odvahu. Agresívni predavači si mimo rezortov dovolia ešte viac a prinajmenšom vám to zoberie príjemný dovolenkový pocit. Ak budete rozumní a svoje šperky či drahé fotoaparáty nevystavíte na obdiv celému rozvojovému svetu, ale si ich necháte v hotelovej izbe a budete sa vyhýbať osamelým miestam, prechádzka vám napriek všetkému dobre padne.

Okrem pekných pláží uvidíte v diaľke aj potopenú ruskú loď zo sovietskej éry, ktorá tam stroskotala v päťdesiatich rokoch. Punta Cana sa vraj potom mnohým ruským námorníkom stroskotancom, tak zapáčila, že tam zostali navždy. Znalec pomerov, John zo Škótska, ktorý sa v Dominikánskej republike tiež pred rokmi usadil, hovorí, že rok-dva po stroskotaní lode začalo po Punta Cane pobehovať až podozrivo veľa detí s ruským prízvukom.

DR 2_

Punta Kanada

Po niekoľkých kilometroch chôdze po pláži narazíme na ošarpané stánky so suvenírmi, cigarami a rumom Brugal. Stánky sú postavené na pláži na vreciach piesku tak trochu ledabolo. Pripomínajú turistom, že žijú vo virtuálnej realite a toto je ten ozajstný svet, ktorým sú obklopení. Predavači sa snažia potenciálnym zákazníkom votrieť do ich pozornosti rôznymi sloganmi. Kanaďanom hovoria, že toto je Punta Kanada, kvôli Rusom zas premaľovali niektoré stánky a obchodíky opatrili nápismi v azbuke.

DR 3_

Rozšafný prezident

Kým Chanelly, Jenner a ich hotelový kolega Louis si na živobytie zarábajú poctivou prácou v turistickom ruchu, ich prezident, Danilo Medina, štedro rozdáva svojim. Podľa časopisu The Economist zarába šéf národnej banky v krajine o 32 percent viac ako jeho kolega v Spojených štátoch a Dominikánska republika má viac diplomatov v USA ako Brazília a sedem stredoamerických krajín dokopy. Možno sa prezident pri svojom rozšafnom rozdávaní nechal inšpirovať príkladom divokej privatizácie zo Slovenska. Kto vie? Pokiaľ budú do krajiny prichádzať turisti, prezident bude mať vždy dosť prostriedkov, aby uspokojil svojich priateľov a verných služobníkov.

Romeo a Júlia

Aby Medina znížil rozpočtový deficit, siahol po tom najjednoduchšom nástroji namiesto vlastného šetrenia. Zvýšil daň z pridanej hodnoty a dane na tabakové výrobky a alkohol. Ktovie, čo si o tom myslí Raoul, vedúci zmeny v Tabacalera de Garcia, závodu na výroby dominikánskych cigár pri hlavnom meste Santo Domingo. Cohiba, Romeo y Julieta, Montecristo a ďalšie známe značky putujú odtiaľ zákazníkom do celého sveta.

Pracovníci sediaci za pracovnými stolmi ručne vyrábajú cigary, ktoré potom niekoľko mesiacov zrejú v špeciálnej miestnosti predtým, ako budú vyexpedované k svojim odberateľom. Celá výrobná hala príjemne vonia za čerstvým tabakom.

Cigara sa poskladá z dvoch až štyroch druhov rôzneho tabaku. Pracovníčka najprv šikovne zroluje tabakový zvitok, ktorý zabalí do viazacieho listu. Potom cigaru zreže na potrebnú dĺžku a umiestni ju do formy z cédrového dreva. Po zaplnení formy cigarami ju zavrie a posunie ďalej na lisovanie. Operatér lisu formu stlačí raz, potom cigary vo vnútri formy otočí a lisovací proces zopakuje. Trvá to asi hodinu. Ďalej sa cigary vrátia späť na stoly, kde ich pracovníčky nakoniec obalia pekným elastickým krycím listom a prilepia rastlinným lepidlom, aby sa neodrolovali. Vzorec tabakovej kombinácie si výrobcovia chránia. Fabriku opúšťajú cigary rôznej dĺžky i tvarov, ktoré majú exotické pomenovania ako Corona, Panetela, Robusto či surrealistická Culebra spletená z troch samostatných cigár.

Po kubánskej revolúcii a americkom embargu, hľadali výrobcovia cigár a pestovatelia tabaku miesta, kde by mohli z Kuby presunúť svoju výrobu. Tak našli kubánskeho suseda – Dominikánsku republiku. Slávne značky dnes produkujú pod rovnakým menom obidve krajiny. Aj keď najlepší tabak sa rodí v regióne Vuelta Abajo na Kube, aj tabak z údolia Yaque v Dominikánskej republike má dobrý zvuk.

dr5

Krátery

Miestny lokálpatriot Pantaleaon alias Panta, sa podujal ukázať nám hlavné mesto Santo Domingo. Vyšli sme z ulity turistického rezortu a vydali sa hlavnou cestou do ešte hlavnejšieho mesta. Štyri autá jazdiace po úzkej ceste vedľa seba boli bežným úkazom podobne ako mäsiarne pri cestách s mäsom vyveseným priamo na slnku. Desať chlapov na korbe nákladného auta smerovalo do práce a jeden pán oblečený v maskáčoch sa snažil na malej motorke odniesť veľký televízor. Istý Francúz, ktorého sme stretli, výstižne charakterizoval kvalitu miestnej vozovky slovom „krátery“. Kilometre sa míňali pomaly, až kým sme nedorazili do Santo Dominga.

DR 7_

Smer Santo Domingo

Panta nás počas cesty opantával rôznymi príbehmi a históriou. Dominikánska republika sa sporí so Španielskom o tom, kde zomrel a je pochovaný Krištof Kolumbus. Obe krajiny tvrdia, že je to bolo nich. Krištof Kolumbus nevedel, že zakotvením v Haiti, ktoré je na druhej strane ostrova, neprišiel do Indie, ale objavil Ameriku.

Panta nám tiež ukázal ošarpané osady pri ceste a ľudí žijúcich v naozaj biednych podmienkach. Boli to Haiťania. Dominikánska republika si na ťažké práce pri zbere cukrovej trstiny najíma pracovníkov zo susedného, oveľa chudobnejšieho Haiti. Tí sú ochotní pracovať za nižšie mzdy v horších pracovných podmienkach.

DR 6_

Život po karibsky

V Santo Domingu sme vošli do centra. Aj napriek veľkosti mesta tam nebolo cítiť stres. Relaxovaný karibský životný štýl – čo nemusíš urobiť dnes, odlož na zajtra – na vás dýcha z každej ulice. Predavači fajčiaci cigary pri svojich stolíkoch so suvenírmi a obrazmi dotvárali autentický miestny kolorit. Skupina chlapov hrajúca šach na kraji ulice, ochrankár s atrapou samopalu „chrániaci“ pizzeriu i skupina námorníkov v modrobielych rovnošatách radi zapózovali nášmu fotoaparátu.

Autentická reštaurácia

Útla reštaurácia niekde v centre mesta sa zdala byť autentická. Odohnali sme mačky zo stolov a sadli si k pripraveným tanierom. Zboku cez plechovú strechu bolo vidieť vonku palmy. Diery pod strechou asi zabezpečovali prirodzené vetranie, aj keď v reštaurácii vzduch vôbec neprúdil. Jedlo nám pripadalo ako pripravené pre turistov a žiadne veľké prekvapenia či strach z neznámych pokrmov sa nekonali. Zato nás prekvapila dobrá muzika a temperamentní tanečníci. Usmievaví Dominikánci so zubami, ako z reklamy na zubnú pastu, nás na chvíľu ponorili do lokálnej príjemnej atmosféry.

DR 8_

Čas zbaliť si kufre jedného dňa neúprosne prišiel. Po príjemných chvíľach strávených v Dominikánskej republike, kde sa hotelový rezort stane na čas vašim útočiskom, rajom alebo virtuálnou realitou, nech to nazveme akokoľvek, sme sa vrátili domov. Pred odletom sme zaplatili dvadsaťdolarovú turistickú daň, tak ako tisíce iných turistov z celého sveta, aby mal prezident Medina ďalšie peniaze na rozdávanie kamarátom.

© HANDZAK.COM

Táto reportáž bola uverejnená v časopise Slovenka 9. októbra 2013.

Ak máte záujem publikovať túto alebo iné reportáže zo stránky HANDZAK.COM, prosíme, kontaktujte nás.

Všetok obsah na stránke HANDZAK.COM je chránený autorskými právami. Žiadna tu publikovaná informácia nesmie byť použitá, v úplnom alebo čiastočnom znení, bez výslovného písomného súhlasu HANDZAK.COM